V rokoch 1946 – 1947 bol žalobcom v procesoch Národného súdu v Bratislave. V 60. rokoch bol väznený.
Rašla je verejnosti známy ako jeden z troch žalobcov v procese s Jozefom Tisom.
Na konci 50. rokov bol Rašla štátnym zástupcom aj v neslávnych politických procesoch, v ktorých bolo mnoho ľudí za svoj názor odsúdených na desiatky rokov, doživotie alebo smrť. Rašla figuroval aj v procese s Bielou légiou.
Biela légia bolo protikomunistické svojpomocné občianske hnutie v období po druhej svetovej vojne. Za Bielou légiou bola štvorica mladých ľudí na čele s Albertom Púčikom, ktorí sa poznali z trenčianskeho gymnázia. Ich prácu v zárodku odhalila Štátna bezpečnosť. „Konečným cieľom tejto skupiny bolo zvrhnutie Československej republiky, zvrhnutie socialistického zriadenia a nastolenie Slovenského štátu so zriadením kapitalistickým,“ tvrdila v trestnom oznámení ŠtB.
Na základe narýchlo schváleného zákona na ochranu ľudovodemokratického zriadenia bolo obvinených asi šesťdesiat osôb. Začal sa jeden z veľkých politických procesov na Slovensku.
Dňa 21. mája 1949 súd odsúdil na doživotné väzenie Alberta Púčika, Antona Tunegu, Eduarda Tesára a Ľudovíta Gálika. Na 30 rokov bol odsúdený aj triedny profesor Tunegu Dr. Cintavý. Obžalovaní sa odvolali. Najvyšší súd zasadal opäť v roku 1950. Odvolania odsúdených zamietol a vyhovel odvolaniu vtedajšieho štátneho prokurátora Antona Rašlu. Bez prítomnosti obžalovaných sa tri rozsudky na doživotie zmenili na tresty smrti a z pôvodných 197 rokov sa zmenilo na 442 rokov väzenia pre ostatných. Púčik (29), Tunega (25) a Tesár (23) boli 20. februára 1951 v skorých ranných hodinách na dvore bratislavskej krajskej väznice popravení. V roku 1990 boli všetci traja rehabilitovaní.
(hr)
