Keď je pekne, zaplnia sa aj tie najošumelejšie sídliskové ihriská mamičkami, kočíkmi a deťmi. Ale čo keď prší? Matka s deťmi zostáva doma sama a – „cvokatie“. Niektorým pomáha, keď ich baví šiť a variť, ale mnohé ženy sa cítia izolované, vyčerpané a bez inšpirácie.

Príjemný spoločný priestor

„Aj keď je žena deťom akokoľvek oddaná, prídu chvíle, keď ju jednotvárna práca v domácnosti začne ubíjať,“ hovorí Zuzana Halíkovská z Bratislavy. „Tu na sídlisku takmer nikoho nepoznám a občas by mi dobre padlo aspoň sa pozhovárať s niekým, kto má podobné problémy.“ Takúto možnosť poskytujú mamičkám rôzne materské centrá a kluby. Asi najaktívnejším z nich je Bambino v Poprade.

„Inšpiroval nás článok o materských centrách v Čechách,“ hovorí Eva Fiedlerová. „Založili sme si občianske združenie, zaregistrovali sa na ministerstve vnútra a začali pracovať.“ Popritom riešili najväčší problém – hľadali priestory. Dali si inzeráty, oslovili samosprávu, dokonca mapovali, hľadali v okolí opustené domy, ktoré by sa dali svojpomocne opraviť. Nakoniec v októbri 1999 v priestoroch bývalej škôlky otvorili materské centrum, ktoré si ihneď získalo vďačnú klientelu.

Príďte urobiť niečo pre seba aj druhých

Na typicky anonymnom sídlisku zčala spolunažívať skupinka ľudí rôzneho vzdelania, rôznych záujmov a životnej filozofie. Niektoré mamičky si prichádzajú len oddýchnuť či poradiť sa, iné ženy pracujú na vlastných projektoch: v centre sú kurzy angličtiny pre dospelých aj deti, spevácky a výtvarný krúžok, kurz šitia, kurz práce s internetom a počítačom.

„Sme otvorená komunita,“ hovorí Eva Fiedlerová. „Často nám pomáhajú aj dobrovoľníci. Každý robí, čo vie a o čo má záujem. Táto práca ma baví, lebo má význam. Ľudia sem chodia radi a pomáha im to.“

Okrem kurzov, krúžkov a prednášok na rôzne témy (kozmetika, pediatria, psychológia, homeopatia), pomáha centrum ženám nájsť prácu. Poskytuje im priestor, aby si mohli overiť, či sa môžu uživiť vlastným podnikaním. Skoro každá má totiž ťažkú hlavu z toho, čo bude robiť po materskej – vidia, že ich kamarátky s malými deťmi si niekoľko rokov prácu márne hľadajú. Centrum dokonca zamestnalo osem dlhodobo nezamestnaných.

Je tu miesto aj pre staršie deti

„Pomáhame si aj s deťmi,“ vysvetľuje Eva Fiedlerová. „Keď si potrebujete niečo vybaviť, postrážime vám ich a vy za to spravíte niečo pre ostatných. Inštalatér urobí drobné opravy, lekár pripraví prednášku… hodina upratovania sa rovná napríklad hodinovej prednáške o bylinkách.“

Do centra si našli cestu aj staršie deti. Desať- pätnásťroční chlapci, ktorí sa bezcieľne potĺkali po okolí, začali najprv nakúkať, potom sa skutočne zaujímať o to, čo sa v bývalej škôlke deje.

„Keď sa nám podarilo z prostriedkov grantu obnoviť neďaleké ihrisko, napadlo nám, že by sme mohli urobiť capa záhradníkom a dohodli sme sa s týmito chlapcami, že na ňom budú robiť eko-hliadky,“ hovorí Fiedlerová. „Odpracujú si hodinu na hliadke a potom si môžu na hodinu požičať športové náradie. Trošku sme si ich vyškolili a zatiaľ to funguje veľmi dobre.“

Centrum nemá byť klebetáreň

Takýchto a aj menších centier je na Slovensku už viac. Zakladajú si ich mamičky vo väčších mestách, ale aj na dedinách. Onedlho vznikne jedno aj v Svätom Jure, pretože tamojším matkám prekáža, že sa v dedine nedá takmer nič robiť. „Je tu iba knižnica pre deti a hotovo. Chceme začať s výtvarnou a pohybovo-tanečným krúžkom pre menšie deti,“ hovorí Lucia Marušicová. „Nemala byť to byť nejaká odkladáreň na deti alebo klebetáreň. Očakávame, že mamičky s deťmi si prídu zmysluplne vyplniť voľný čas. Chceme aj takto budovať vzťahy medzi ľuďmi – veď celý svet je o vzťahoch a nie o nejakých vytrhnutých veciach a takto ho chceme deťom ukázať.“

MONA GÁLIKOVÁ