Podľa jeho údajov sa nerovnosť mužov a žien prejavuje najvypuklejšie v troch oblastiach: trh práce, verejný a politický život, a nakoniec rodina.

Štatistiky dokazujú, že pri hľadaní vhodného zamestnanca uprednostňujú zamestnávatelia mužov. Dlhodobo nezamestnané sú najmä ženy vydaté a staršie.

Hoci pri prijímaní do zamestanania sa mužov nik nepýta na to, či sú ženatí, koľko majú detí a v akom veku, u žien to býva spravidla prvá otázka, ktorú zamestnávateľ položí. O zákonoch, ktoré platia v iných demokratických krajinách, kde zamestnávateľ nemá právo pýtať sa ani na jednu z podobných osobných otázok, môžu slovenské ženy zatiaľ len snívať.

Ak si aj zamestnanie nakoniec nájdu, pri zaradení do tarifnej triedy alebo určení výšky platu dostávajú muži spravidla vždy viac, ako ženy. Pri porovnávaní priemerných zárobkov mužov a žien podľa veku sa mzdy žien pohybujú spravidla od 68 – 86 percent zárobkov mužov.

Platí pravidlo – čím lukratívnejšie posty, tým menšie zastúpenie žien. (Nadácia S.P.A.C.E.)

Prirodzene, aj politikov máme viac, ako političiek. V parlamente je 150 poslancov, z toho 21 žien, čo je 14 percent, pričom priemer za všetky krajiny Európskej únie je 26,8 percenta poslankýň.

Zastúpenie žien vo vláde Slovenskej republiky je rovnako nízke. Vo vláde sú dve ženy, teda 10 percent z celkového počtu členov vlády.

V komunálnej politike je pomer veľmi podobný. Zo všetkých primátorov miest bolo zvolených šesť žien, teda 4,4 percenta. Zastúpenie žien vo verejných funkciách je v porovnaní s mužmi tiež neproporčné v prospech mužov. V posledných voľbách bolo z celkového počtu kandidátov len 16,9 percenta žien ku 83,1 percenta mužov. Politickú angažovanosť žien a ich zastúpenie vo verejných funkciách majú nižšie len dve krajiny EÚ – Portugalsko a Grécko.

SOŇA REBROVÁ