Keď sa raz Franka O. Gehryho pýtali, či jeho architektúra je naozaj len hrou s tvarmi, najpopulárnejší kanadský architekt odpovedal: „Občas mi hovoria, že moja architektúra je samoúčelná exhibícia. Hovoria o nej, že je dekonštruktivistická a neviem, čo ešte. Ja tvrdím len jedno - chcem robiť také stavby, aby sa v nich ľudia dobre cítili a mali pocit krásna.“

Spoluautor známeho Tancujúceho domu v Prahe vystavuje v týchto dňoch v Guggenheimovom múzeu v Bilbau. V stavbe, v ktorej pred štyrmi rokmi zanechal svoj rukopis. Oceľová konštrukcia uzavretá do titanového puzdra. Steny, ktoré nepoznajú pravý uhol. Sochársky tvarovaná želatinová torta, ktorá akoby prerástla cukrárovu formu.

Dialóg s užívateľom

Retrospektívny oblúk tvorby Franka Gehryho (1929) v Bilbau sleduje architektove najdôležitejšie body. Niekoľko stovák exponátov ponúka plastický obraz Gehryho ciest po architektúre, ale i dizajnu nábytku.

Revolučný zvrat nastal v roku 1977, keď Gehry prišiel s projektom vlastného domu v kalifornskej Santa Monike. Konkurencii vyrazil dych. Smerom k oblohe otvoril kuchyňu a jedáleň s kubistickými oknami, obvod budovy navrstvil oplotením z preglejky a pokrkvaných kovových platní.

Postavil si dom, ktorým si vytýčil jedinečnú cestu medzi architektmi. Každý z jeho štyridsiatich projektov prezentovaných na výstave ponúka vývoj jeho vizuálnej reči. Mnohé z nich sú ilustrované Gehryho škicami nakreslenými uvoľneným gestom, modelmi v rôznych veľkostiach, ale i fotografiami, ktoré predznamenávali výslednú architektonickú formu.

„V procese stavby som nikdy nezostal so svojimi úvahami sám,“ povedal Gehry v pamätnom rozhovore pre New York Times z roku 1989, keď mu udelili Pritzkerovu cenu - najprestížnejšie architektonické ocenenie. „Vždy som sa snažil komunikovať s budúcim užívateľom stavby. Načúvam jeho predstavám, samozrejme, nikdy nezľavujem zo svojich nárokov.“

Výkon na tisíc percent

Frank Gehry patrí k najzamestnanejším architektom súčasnosti. Jeho meno je synonymom kvality, ale aj nefalšovanej originality. Zanecháva za sebou architektúru, ktorá nenecháva nikoho ľahostajným. Spolu s Francúzom Jeanom Nouvelom (autor smíchovského Anděla) pripravuje pre Prahu Arena Centrum, pre dolný Manhattan nové priestory Guggenheimovho múzea, kde budú zbierky umenia po roku 1945.

„Sme v pozícii, keď si môžeme vyberať,“ povedal Gehry pri otvorení výstavy v Bilbau. „To je však zároveň záväzok, aby sme robili na tisíc percent. Nemám veľa času, vek sa už začína ozývať. Aj nohy ma už menej poslúchajú. Chcel by som ešte niečo nakresliť. Už teraz viem, že moji kolegovia a partneri budú šíriť moje vízie, aj keď tu už raz nebudem.“

Experiment v Seattli

Experience Music Project (EMP) v Seattli je experimentálnou stavbou, pri ktorej Gehry ako prvý architekt na svete použil 3D program CATIA, ktorý pred ním slúžil k projektovaniu bojových stíhaček Mirage, dopravných lietadiel Boeing a využíva ho aj automobilka Chrysler.

V budove je okolo 80-tisíc vecí, ktoré sa týkajú populárnej hudby. Rukopisy piesní, kostýmy, fotografie, fanúšikovské časopisy z celého sveta, filmy, nahrávky. A veľa gitár. Od Boba Dylana, Kurta Cobaina alebo Erica Claptona. A, samozrejme, od Jimiho Hendrixa. Experience (v preklade skúsenosť) v názve je odkazom k jeho legendárnej skupine Jimi Hendrix Experience.

Než sa dostal Frank Gehry k tejto zákazke, počúval skôr Bacha než rokenrol, ale pretože ho chcel pochopiť, išiel do obchodu a kúpil si niekoľko elektrických gitár. Nie je známe, či na ne skúšal hrať. Vie sa, že ich rozrezal na kúsky a potom z nich urobil model. A tak sa Seattle môže pýšiť, že je prvým mestom na severozápade USA, čo má dom od Gehryho. Hoci - je to skôr atrakcia a hra na dom. A ďalšia Gehryho skúsenosť, ako ešte tesnejšie priblížiť architektúru sochárstvu.