Na cestách, keď idem cez Nemecko, zvyknem počúvať Deutschlandfunk. Je to dobré spravodajské rádio, nehulákajú tam reklamy a človek sa dozvie, čo hýbe svetom. Správy šli jedna za druhou. Prvá: Mučenie väzňov v Bagdade nie je len náhodné zlyhanie niekoľkých amerických vojakov, ale stratégia. Systém. Druhá: Možno sa dohodnúť s Čínou na zastavení výroby atráp značkových produktov? Tretia: V Nemecku zadržali mladého hackera, študenta odbornej školy, ktorý naprogramoval vírus Sasser. Jeho mama je majiteľkou menšej počítačovej firmy. Vírus sa celosvetovo rozšíril, položil sieť Delta Airlines a dalších významných firiem a infikoval desaťtisíce počítačov. Školák je podľa spolužiakov pracovitý, príjemný a "nikto by nebol povedal, že práve on". Tip polícii na hackera dala firma Microsoft, ktorej hackeri ležia v poslednom čase v žalúdku tak, že dokonca Bill Gates osobne navštevuje rôzne krajiny a ponúka firemné služby zadarmo výmenou za boj proti pirátom a ukradnutým počítačovým programom.
Správa o školákovi ma maximálne zaujala. Už dlhšie si skúšam predstaviť hackera. V mojich bujných predstavách mi pripomína raz amerických vojakov močiacich na nahých väzňov, raz fúzatého a strašného Rýbrcoula, pána hôr. Neviem vlastne prečo, keďže Rýbrcoul bol skôr dobrý, len občas na zlých ľudí zoslal búrku. A naraz kontrast: skutočný hacker je mladý, pekný, chlapík, ktorý sa páči spolužiačkám a domov nosí jednotky. A teraz ho budú vyšetrovať. Pravdepodobne pôjde sedieť, pretože je to asi len česká špecialita, že internetové priestupky sa nedajú potrestať, keďže na ne niet paragrafu (ako v prípade predaja desaťnásobne predražených lístkov na pražské Majstrovstvá sveta v hokeji). Sympatický hacker so mnou poriadne zacvičil. Vždy som si v električke sadol skôr k niekomu peknému než k zarastenému a smrdiacemu bezdomovcovi. Už na základnej škole mi bol sympatickejší príjemný jednotkár Vilímovský než chudý Rašek zvaný Mototechňák, ktorý bol uhrovitý a ruky mal špinavé, pretože v Mototechne pomáhal strýkovi ukladať výfuky. Teraz budem musieť svoj postup prehodnotiť. V cudzom meste sa budem na cestu pýtať opilcov a vo vlaku si prisadnem skôr k človeku s vyrážkou než ku krásavici z reklamy. Veď by to mohol byť hacker alebo lupič!
Ale priznám sa k jednej veci. Nedokážem si dosť dobre predstaviť ani tých na druhej strane barikády, teda ľudí z internetovej polície. Sú mladí, starí, sympatickí, uhrovití? Napríklad v Číne podľa odhadov internetového experta Paula Mooneyho majú 40 000 príslušníkov internetovej polície, ktorí dohliadajú na 80 miliónov čínskych užívateľov siete. Majú dozor nad citlivým obsahom (Taiwan, disidenti), zadržanie niektorých mailov a kontrolu internetových portálov, proxy serverov a vyhľadávačov (k majstrovským kúskom čínskej internetovej polície patrila týždenná blokáda Googlu v septembri 2002, proti ktorej sa vzbúrilo dosť čínskych vedcov, podnikateľov a učiteľov, aby zablokovanie zrušili). Prípadne inštalujú kamery a zvláštne "policajné" počítače do vybraných i-kaviarní. Odporcovia cenzúry však vyvinuli programy typu Roaming without Borders, ktoré si možno stiahnuť a blokovanie webu vyradiť. A tak sa verejnosť dozvedela o prípade známej jedného vplyvného miestneho politika, ktorej jeden roľník svojou dodávkou oškrel lak na BMW. Nešťastnica ho riadne zvozila a nakoniec zabila, ale vďaka politickému vplyvu ju prepustili z väzenia po zaplatení kaucie. Kauzu nakoniec chtiac-nechtiac prepierali aj main streamové média, pretože vďaka internetu už ich nebolo možné zastaviť.
A ja by som si na záver želal jediné: aby sme mali pokoj od anonymných tvárí na jednej i na druhej strane. Ako hackeri, tak internetová polícia (pokiaľ cenzúruje) sa dopúšťa násilia na našom súkromí a na slobodnej komunikácii. Dodávám, že i internetoví policajti pravdepodobne budú, tak ako ten nemecký hacker, sympatickí a bezúhonní.
