Zamestnanci denníka SME vlastnia všelijaké zvieratá. Mačky, psy, vtáky, kone. No a jednu veveričku. Riška odchoval náš grafik Štefan Pónya na materskom mlieku svojej manželky. Veveríčaťu, ktoré zrejme vypadlo z pelechu, tak doslova zachránil život a ono mu na oplátku už deväť rokov spríjemňuje ten jeho.
Riško sa narodil pred deviatimi rokmi na ostrove Sihoť v Karlovej Vsi. Pod vysokou jedľou ho našiel Štefanov otec, ktorý tam vtedy pracoval. Ktovie, možno z hniezda vypadol sám, alebo ho vyhodila mama - veverička, ktorá si zvykne takto barbarsky počínať, keď má mladých viac. Riško mal vtedy snáď deň-dva, úplné holiatko.
"Vyzeral skôr ako čerstvo narodená myš, až keď sa mu otec lepšie prizrel, zistil, že je to malá veverička. Hneď mi zatelefonoval, čo s ním má robiť. Presne v tom čase sa mi narodila dcérka, tak som povedal, nech ho vezme, skúsime ho vypiplať na materskom mlieku."
A tak sa Riško dostal do bratislavskej rodiny. Štefan mu vystlal papierovú škatuľku od žiarovky a neustále ho nosil pri sebe, v košeľovom vrecku.
"Chodil so mnou aj do práce. Keď bol čas kŕmenia, len som otvoril vrchnáčik, strčil doň injekčnú striekačku so ženiným materským mliekom a on sa na ňu vrhol. Takto sa to opakovalo každé tri hodiny."
Skoro nikto z okolia neveril, že malé zvieratko prežije. Lenže Riško rástol ako z vody a do mesiaca z neho bola krásna ryšavá veverička. A plná energie.
"Behal hore-dole po byte, všade vyliezol. Lenže doma bolo malé bábätko a žene sa nepáčilo, ak ho občas našla v postieľke. Raz Riško vyskočil na garnižu a nevedel zliezť. Strašne pišťal, no žena ho nedokázala z tej výšky dať dolu, musela čakať, kým som prišiel z práce. Nakoniec sme sa zhodli, že lepšie mu bude u mojich rodičov."
Riško si tu býva už deväť rokov. Jeho prítomnosť dokazujú obhryzené tapety či prehryznutý telefónny drôt. Aj tak je však rodinným miláčikom. Behá im po rukách, túli sa, jemne hryzká, keď vyzýva do hry. Naučil sa otvárať špajzu a brať si zemiaky, oriešky či suché rožky, na ktorých si brúsi zuby. Miluje aj gaštany.
"Keď sa blíži zima, začne ich schovávať po kútoch alebo pod koberec a každý predtým popľuje."
Keďže Riško je dnes už predsa len v rokoch, energie mu trochu ubudlo. Najčulejší je ráno, cez deň radšej vyspáva v milovanej kartónovej škatuli. Von nechodí. Raz ho aj vzali do záhrady, ale bol hrozne nervózny, jeho revírom je jednoducho bratislavský byt. (bd)
FOTO SME - PAVOL MAJER
