Vylamovanie výhonkov je aktuálne koncom mája až začiatkom júna. FOTO - ARCHÍV
aký dôležitý je pre ďalší vývoj viniča. Pri vylamovaní totiž z klča odstraňujeme neplodné a nepotrebné výhonky. Keby sme ich nechali, zbytočne by z kra odčerpávali živiny na úkor hrozna a plodného dreva.
Týmto úkonom umožníme, spolu s prístupom vzduchu i slnka, aj lepšiu aplikáciu postrekovej látky na ochranu viniča. Dosiahneme tým aj lepšie vyzretie dreva. Význam vylamovania výhonkov je teda široký, niektorí vinohradníci ho však robia neskoro a nedôsledne.
Výhonky vylamujeme podľa určitých pravidiel. Neodstraňujeme všetky neplodné výhonky, časť z nich nechávame na vypestovanie nových ramien a čapíkov (náhrada za poškodené alebo odumreté). Odstraňujeme však všetky výhonky na hlave v mieste, z ktorého vychádzajú ramená krov.
Optimálny termín na vylamovanie výhonkov nastáva, keď je viditeľná násada úrody, ktorá má dĺžku 15 až 25 centimetrov. Býva to koncom mája až začiatkom júna, do začiatku kvitnutia, a to pred predkvetovým postrekom. S vylamovaním začíname až vtedy, keď prejdú neskoré jarné mrazy. Neskôr sa neplodné výhonky vylamujú ťažšie.
Pri vylamovaní venujeme osobitnú pozornosť odrodám Silvánske zelené, Rizling vlašský, Tramín červený, Julski biser a iným, ktoré rastú bujne a vytvárajú nadbytočné množstvo výhonkov. Neplodné výhonky treba vylamovať nielen na ramenách, ale aj na kmienikoch, čo sa označuje aj ako olupovka. Na kordónových ramenách s dvoj- alebo trojočkovými čapíkmi nechávame vždy najnižšie vyrastajúci výhonok, i keď je neplodný, aby sme udržali čapíky čo najbližšie k ramenu, a, samozrejme, všetky výhonky so strapcami. Nevyhnutné je vylamovať neplodné výhonky pri nízkom vedení, pretože sa nadmerne zahusťujú kry. Vynecháme len tie, ktoré budeme potrebovať na vypestovanie ďalších čapíkov po obvode hlavy. Ihneď po vylamovaní, alebo súčasne s ním, musíme vyviazať mladé výhonky, lebo sú veľmi krehké a ľahko sa vetrom, dažďom alebo vlastnou hmotnosťou lámu. Na drôtenkových oporách ich zastrkujeme medzi drôty tak, aby boli rovnomerne rozložené po celej ploche. Viazací materiál nesmie poškodiť listy.
Súčasne s odstraňovaním neplodných výhonkov je dôležité aj vylamovanie zálistkov. Sú to letorasty, ktoré vyrastajú z úžľabia listov. Ani tento úkon nestíhajú mnohí pestovatelia urobiť včas a dôsledne. Pripomíname preto, že silný rast zálistkov potláča rast hlavného očka, odoberá mu živiny, a tým znižuje jeho plodnosť. Ak sú zálistky silne vyrastené, nevylamujeme ich, ale skracujeme za prvým a druhým listom. V opačnom prípade by sme mohli vylamovaním poškodiť očko. Súvisí to s tým, že väčšie zálistky začínajú drevnatieť a ťažšie sa vylamujú. Vylamovanie zálistkov je potrebné pri nižšom spôsobe vedenia. Pri vyššom vedení vylamujeme zálistky aspoň v dolnej polovici ťažňov. Týmto úkonom zlepšujeme vzdušnosť a presvetlenie krov.
Ing. PETER DRÁČ
