Sonin syn - gymnazista - sa rozhodol, že odíde z domu. Jeho argument znie: už to doma nevydržím.
Na budúci rok bude maturovať, ale školu a známky nepovažuje za dôležité. Má umelecké sklony, hrá amatérske divadlo, chodí na hodiny spevu, popritom brigáduje, aby si privyrobil. Na učenie mu naozaj veľa času neostáva. Soňa mu to toleruje, lebo vidí, že je životaschopný. O jeho zlých známkach nehovorila ani manželovi, ktorý je na syna veľmi prísny a už dlho sú medzi nimi napäté vzťahy.
Pred dvoma týždňami sa však otec o zlom prospechu dozvedel a po prudkej hádke synovi zatrhol všetky aktivity. Na druhý deň sa chlapec zbalil a odišiel z domu. Po naliehavých maminých telefonátoch sa síce vrátil, ale rozhodol sa, že pôjde bývať k babke. Soňa súhlasila. Otec sa synovi ospravedlnil za nadávky, ktoré vypustil v hádke, ale stojí si za tým, že sa musí dobre učiť a chce mu naďalej zakázať všetky aktivity. V takom prípade sa už syn domov vrátiť nechce.
Monika vidí problém v tom, že ona a jej manžel majú úplne odlišné názory na výchovu. Tieto problémy spôsobujú veľmi veľké napätie aj v ich manželskom vzťahu.
Čo by ste v Soninej situácii robili vy? Snažili by ste sa o synov návrat domov aj za cenu hádok - či už medzi otcom a synom, alebo medzi manželmi navzájom?
Ako je to s výchovou detí vo vašej rodine? Na čo máte najčastejšie odlišné názory?
Niektoré vaše príspevky uverejníme v prílohe VÍKEND v sobotu 29. mája.
