sa stiahol v prvej polovici roku 1991, odvtedy žije v Prahe, kde vydáva knihy a vlastní známu kaviareň G plus G, kde sa konajú mnohé kultúrne a intelektuálne debaty.
Pred novembrom ste boli spoluautorom Prognózy pre Slovensko do roku 2010, čo obsahovala?
„Mala štyri hlavné časti. Prognóza vedy a vedecko-technického rozvoja, ekonomická prognóza, prognóza sociálneho rozvoja a integrujúca pasáž. Obsahovala úvahy o tom, aký potenciál je v Československu a na Slovensku k dispozícii a akým spôsobom ho treba mobilizovať.“
V čom bol význam tejto prognózy pre ďalší vývoj?
„Prognostici prvýkrát pomenovali to, čo by sa v krátkodobom a dlhodobom horizonte mohlo s nami stať, ak nedôjde k dramatickým zmenám. Niektoré veci pomenovali jasne a kvalifikovane. Ekonomická prognóza, ktorej garantom bol Pavol Hoffmann, celkom otvorene hovorila, že československá spoločnosť potrebuje nadkritické množstvo systémových zmien ‘jediným úderom a najneskôr zajtra‘. Na ten čas, v rokoch 1987 – 1988, to bola metafora presná, úderná a odvážna. V sociálnej časti prognózy, na ktorej som spolupracoval so Zorou Bútorovou a Pavlom, sa objavil koncept ‘ostrovov pozitívnej deviácie‘, týmto pojmom sa označovali tí ľudia, ktorí považovali systém za nenormálny.“
Kto boli vlastne prognostici?
„Nebol to žiaden oficiálny úrad, či povolanie. Na prognostiku neexistovali žiadne vysoké školy. V 60. rokoch bola prognostika považovaná za pavedu, začala sa formovať až koncom 60. rokov. Náhodnou súhrou okolností sa v 70. a 80. rokoch stretla v prognostike skupinka ľudí, ktorí svoje názory nemohli vyjadriť slobodne. Zeman pracoval v neznámej dôležitej inštitúcii Sportpropa, Klaus bol referentíkom v banke, mnohí robili kuričov.“
Prečo tvorili jadro prvej ponovembrovej vlády práve prognostici?
„Po novembri sa vo vysokej politike objavilo asi 90 percent prognostikov. Nehovorím, že na jednej lodi. Niektorí v nej ostali a niektorí odišli. V Čechách to bol Zeman, Klaus, Zieleniec. Na Slovensku okrem mňa Pavol Hoffmann, Jozef Markuš. Istým spôsobom sa títo ľudia kvalifikovali práve tým, čo robili pred novembrom. Vedelo sa o nich, že sú profesionáli a že verejne deklarovali svoje postoje.“
Boli medzi prognostikmi aj príslušníci ŠtB?
„Prvý veľký cirkus bol okolo Jozefa Markuša, keď neprešiel lustráciami. Z prominentných prognostikov však neviem o žiadnom podobnom prípade ako Markuš. Niektorí z tých, ktorí lustráciami prešli, fungujú vo vysokej politike dodnes.“
Prekvapila prognostikov revolúcia, alebo ju predpovedali?
„Spoločenské ‘zemetrasenia‘ sú nepredvídateľné. Prognostik môže odhadovať trendy, hovoriť aké dôsledky môžu mať súčasné rozhodnutia. Predpovedať zemetrasenia, zmenu režimu, či atentát sa však nedá, to je mimo možností vedy.“
Čo pre vás znamená rok 1989?
„Je to pre mňa zásadný míľnik novodobej slovenskej histórie. Za môjho života sa stalo len dvakrát niečo, čo z historického hľadiska stojí za zmienku – nevydarený rok 1968 a vydarený rok 1989. Nemyslím tým, že od roku 1989 sú ľudia šťastní a padá nám manna z neba. Ale bolo to dotiahnuté do nezvratného konca, v roku 1968 sa vrátila normalizácia, ako keby sa nič nestalo.“
Aký vývoj predpokladáte na Slovensku do roku 2010?
„Vstúpime do NATO a EÚ. Ale život nebude ľahký, nielen preto, že Slovensko je malá rozhádaná krajina. Štyridsať rokov pod totalitou spôsobilo, že ešte stále zaostávame za vyspelými západoeurópskymi štátmi.“
