ktorými sa na festivale České divadlo predviedlo Divadlo Bolka Polívku, iba prospelo.

Minulý rok uviedol Gombár v Štúdiu L+S inscenáciu Sex, drogy a rock‘n‘roll. V prípade tohtoročnej Hospodskej varil v podstate z rovnakej vody. Minimum hercov na maximum postáv odlíšených smiešnymi kostýmami, záverečná herecká padla, keď sa účinkujúci akože v civile bavili o predstavení, drsné kameňáky prekladané lyrickými pasážami balansujúcimi na hranici gýču. Kým v Sexe to fungovalo, tu sa skĺzlo výrazne pod latku.

Tvorcovia (v podstate totožný tím) si prácu zjednodušili. Hospodská je iba sledom jednotlivých scénok. Niektorá pobaví viac, iná menej a niektorá zodpovedá úrovňou programu stužkových. Fekálneho humoru je primnoho, herecké výkony sú nevyvážené. S najväčšou ľahkosťou hrá Radim Novák, až prekvapujúco toporný je Kamil Mikulčík.

Hospodská môže fungovať medzi svojimi, teda v domáckej atmosfére Divadla Bolka Polívku. Ako večerné predstavenie a práca profesionálneho režiséra je však prekvapujúco lacná.

Oveľa divadelnejšie vyznel Gombárov druhý opus Variace na chlast, kde je spoluautorom Bolek Polívka, ktorý zároveň hrá. Nie je to síce tiež nič nové, lebo Gombár používa podobné princípy ako vo dvoch už spomínaných predstaveniach, aj Martin Trnavský hrá opäť v rovnakej polohe a Bolek Polívka využíva všetko, čo si už dávno overil (pôvabne toporní kulisári Barin a Fretti zasahujúci do deja nielen vzburami pri prestavbách scény, ale aj hereckými akciami, vyberanie „dobrovoľníka“ z publika, ktorý sa stáva spoluhráčom či efekt živého človeka nebadane zameneného za bábku).

Prečo nie, ak to funguje a ľudia to chcú. Navyše na Polívkovi je strhujúca jeho chuť hrať a hrať sa, schopnosť improvizovať, kopa nápadov. Výborná je v predstavení aj Zuzana Stivínová, komička aj tragédka, a pritom sa zaobíde bez lacných barličiek (primnoho alkoholického bľabotania aj vulgarizmov), ku ktorým sa Polívka občas - a zbytočne - uchyľuje. Kto miluje Polívku, a takých je veľa, toho Variace na chlast nadchnú. Aj tých ostatných pobavia. Ale zišla by sa ruka prísneho dramaturga, ktorý by si v texte zaškrtal.