Čitateľ má pred sebou výber z diela švajčiarskeho psychológa a kultúrneho antropológa C. G. Junga (1875-1961). Zadovážil ho nemecký televízny publicista Franz Alt, ktorý je aj autorom predhovoru orientovaného predovšetkým na takzvanú ekologickú psychológiu. Vychádza z myšlienky, že psychoterapiu je nutné zapojiť do ekologických a kozmologických súvislostí a aj z predpokladu, že zakladateľ hlbinnej psychológie by sa dnes pravdepodobne zaoberal najmä touto témou.
Úlohy sú rôzne hlavne vo dvoch smeroch: ekologickom i náboženskom. Naozaj veľa sa sľubuje od tohto zväzku, ktorý má 144 strán. Text ďalej uvádza, že ide o výber kľúčových textov, ale tu musíme protestovať - nie je to pravda. Kľúčovým textom predsa nemôže byť výber, citáty z diela, často len aforizmy. C. G. Jung bol vynikajúcim psychológom a rovnako tak dobrým spisovateľom, ale aforisticky nemyslel a nepísal.
Máme teda pred sebou knižku, skromný výber z diela, ktoré má tisíce strán. Autor výberu mal pred sebou ťažkú úlohu. Pomohol si tak, že citáty zostavil do šiestich oddielov: duša, sny, svedomie, náboženstvá, sebapoznávanie, vznik osobnosti, hoci Jung svoje dielo takto tematicky netraktoval.
Oddiely sa často prekrývajú. Jung píše: „Dobré nie je, bohužiaľ, večne dobré, pretože by neexistovalo nič lepšie. Ak má prísť to lepšie, potom musí to dobré ustúpiť. Preto hovorí majster Eckhart: Boh nie je dobrý, pretože potom by mohol byť lepší.“ Franz Alt zaraďuje túto - v podstate náboženskú - úvahu do oddielu „svedomia“. Nie je to nijaká veľká prekážka, väčšou chybou sú citáty vytrhnuté zo súvislostí. Tam, kde sa cituje obsiahlejšie, vyniká hĺbka myslenia a aj praktické skúsenosti psychológa: „Boh je bezprostredná a veľmi pôvodná skúsenosť, čosi, čo povstáva z nášho duševného života tým najprirodzenejším spôsobom, ako keď vtáci spievajú, vietor vanie a príboj naráža na breh. Keď v sebe nachádzate svoju vieru, tu sa práve správate prirodzene, a my vieme, že váš rozum funguje dobre.“
Veľkosť autora a šírku jeho duchovného sveta iste nezmenšia ani tie výbery, ktoré smerujú k aforizmom a majú byť skôr pohotové na použitie na najrôznejšie účely pedagogicko-didaktické a hádam i politické. Páni poslanci pri akútnom nedostatku vlastných myšlienok radi hľadajú niečo vhodné do rečí pre parlament i voliča.
Vcelku pôsobí táto kniha príjemným dojmom, totiž jej rozmery, ilustrácia a typografia. Titul Slova duše je však príliš všeobecný a na chrbte knihy stojí sám, bez uvedenia autora knihy.
Autor: JIŘÍ OLIČ(Autor je básnik a publicista)