Jozef Adamovič
herec, pedagóg
manžel Božidary Turzonovovej

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Ktorý moment zoznámenia by to mal byť? Ten, keď sme sa zoznámili, alebo keď som si iba ja myslel, že by bolo dobré zoznámiť sa?
Takže, kedy ste ju prvýkrát videli?
Dva roky predtým, kým som ju oslovil. V škole. Ja som končil a Dača začínala. Všetko to bolo také spontánne.
Ako dlho ste spolu chodili, kým ste sa zosobášili?
Ako poriadny katolík z Trnavy som k nim chodieval na nahováračky, počúvačky, potom sme ešte boli dva roky zasnúbení. Až potom to nejako bolo.
Dátum svadby?
Posledný decembrový týždeň v roku 1962. Mali sme štátny obrad. Do roka proroka, aby naša Andrejka nebola pohanom, vzali sme sa aj cirkevne.
Utajene?
Nikdy sa mi nič nepodarilo utajiť. Tým, že sme obaja boli verejne činní, nedalo sa nič utajovať ani v tomto smere.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Podľa období. Každých sedem rokov sa menia vzťahy, ľudia, prostredie, a to všetko ovplyvňuje tieto veci. Kedysi som robil v domácnosti iné veci ako teraz. Čo už ja mám všetko v živote za sebou! Tých zmien...
Sedem rokov žijete a pôsobíte v Banskej Bystrici. Ako často chodievate domov do Bratislavy?
Vzdialenosť si neuvedomujem. Autom sú to dve hodiny cesty. Štyridsať rokov som nemal iný život. Ročne som urobil šesť-sedem filmov, nielen doma, ale aj v cudzine, dokonca aj na Madagaskare. Popri tom je Bystrica skutočne na skok.
Asi nemáte čas sa s manželkou ani pohádať...
Máte pravdu, to je tá obrovská výhoda takéhoto spolunažívania. Ale vážne. Mnohí sa pýtajú, ako môžeme takto žiť. Ja sa vždy len smejem - vyše štyridsať rokov sme manželia a z toho sme vyše tridsať určite bývali v hoteli.
Nechýba vám domáca výmena názorov?
Často chýba. Tam si človek rozcvičí hlasivky, a ak to nie je, začína sa nuda. Vždy sme žili ako dve holúbätá. Raz vyletel oknom jeden, inokedy druhý. (Smiech.)
Kde trávite voľný čas?
Asi v posteli. Bojím sa ísť spať tak, že by som si to naplánoval, pretože mám strach, že nezaspím. Aj v aute už nám najazdených dva milióny kilometrov. Počas cestovania sa držím hesla: Na dlhú cestu - dlhá myšlienka.
Takže máte nedospaté roky?
Nuž, stačí mi len pár hodín. Aj Napoleonovi stačilo na spanie neveľa.
Kde podľa vás trávi voľný čas vaša manželka?
Myslím si, že ho ani nemá. Časť z neho určite precestuje a jej profesijný, herecký život a tvorba pohlcuje aj súkromie. Práca patrí k Dačiným životným rituálom.
Obľúbená reštaurácia, kaviareň?
Nemám vytypovanú krčmu. Nechce sa mi ich za celý život vypočítavať všetky. Pretože naša vysoká škola zatiaľ nemá svoj klub, sedávam so študentmi v kaviarňach v okolí.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Som blažený a teší ma, ak ich môžem míňať. Pretože ich nemám.
A vaša manželka?
Ani netuším.
Na ktorý výlet s manželkou najradšej spomínate?
Neviem ani, čo to je. V živote sme neboli spolu na dovolenke. Neboli jediné prázdniny, kedy by sme neboli nakrúcali. Na dovolenkách s deťmi sme sa s Dačou striedali. Niekedy som robil taxikára - niekde som ich doviezol a bežal opäť do práce.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Popri drobných súkromných radostiach z toho, že sa nám podarilo našu školu v októbri minulý rok zakreditovať.
Počuli ste o svojej partnerke nejakú klebetu - a čo vy na to?
O pani docentke by som si nikdy nedovolil počúvať klebety ani hodnotiť to, či je lepšia vo svojich úlohách v Bratislave, Nitre alebo v Brne.

Herec Jozef Adamovič má na tvorivom konte množstvo divadelných postáv, filmových aj televíznych úloh. Herecké vzdelanie si doplnil štúdiom réžie v divadelných školách v bývalom Sovietskom zväze. Pred piatimi rokmi sa stal štatutárom Akadémie umení v Banskej Bystrici, kde učí vonkajšiu techniku hereckej tvorby. S Božidarou Turzonovovou vychoval dcéry Andreu a Luciu. Spolu sa tešia zo štyroch vnúčat.

Božidara Turzonovová
herečka, pedagogička
manželka Jozefa Adamoviča

Ako, kedy a kde ste sa zoznámili?
Bolo to v roku 1959 na povinnej brigáde v Banskej Bystrici. Tam som Joža prvýkrát videla.
Čím vás upútal?
Klebetami, ktoré sa po škole o ňom šírili. Od samého začiatku mi bol protivný. Okamžite sme boli v antagonizme.
Naťahovali ste sa?
Ale pre takú hlúposť. Mala som množstvo sponiek v hlave a on jediný čiapku. Možno to bola zámienka na nadviazanie kontaktu, ale keď som ho oslovila, či by mi nepožičal čiapku, odpovedal, že nie. Takýto bol tvrdohlavý.
Dátum svadby?
My sme mali dve svadby. Jednu 30. decembra 1962 a ďalšia bola tajná, cirkevná v Modrom kostolíku 30. novembra 1963.
Takže dvakrát oslavujete výročie?
Áno, to je výhoda.
Aká je deľba práce v domácnosti?
Kedysi sme veľmi veľa pracovali a motali sa po exteriéroch. Domácnosť zvládala naša gazdiná, pani Jóžinka, nech jej Pán Boh dá večnú slávu. Mali sme aj ďalšie gazdiné. Teraz na staré kolená si všímam v radostnom úžase, že môj muž, ak niekam ideme alebo chceme niečo obaja sledovať, chopí sa riadu. Taká som šťastná, dobre že mu ruky nevybozkávam.
Kde a ako sa vám spolu býva?
Bývame v strede Bratislavy. V tomto byte sme vychovali naše dcéry, tu som mala gazdinú, ktorá mi pomáhala, každá z dcér si na chvíľu priniesla muža a tam začali vnímať svet aj naše štyri vnúčatá. Viete si predstaviť, ako asi náš byt teraz vyzerá...
Kde trávite voľný čas?
V našej izbe, kde je dobré kreslo, čítam si, pozerám, počúvam.
Kde ho trávi podľa vás váš manžel?
Na prechádzkach. K relaxu potrebuje chôdzu. A inak odpočíva podobne ako ja.
Obľúbená kaviareň, reštaurácia?
Kedysi sme radi chodievali do Slovenskej reštaurácie, ktorá bola pôvodne Maďarská. Výborne tam varili a my sme mali vlastného primáša, ktorý nám vždy prišiel zahrať. Teraz síce nechodíme po kaviarňach, no aj tak mám rada Múzejku.
Každý z vás pracuje niekde inde. Nájdete si čas na seba?
Fakt je ten, že pobehujeme medzi dvoma mestami. Sú však momenty, keď si obaja spolu vyjdeme.
Na čo najradšej míňate peniaze?
Ja som nemožná v narábaní s peniazmi. Obaja sme boli márniví, a preto sme si nenašetrili. Aj keď peniaze boli, vrážali sme ich do detí, organizovali sme pre ne náučné výlety, krásne dovolenky, štúdiá a podobne.
A váš manžel?
Mám pocit, no nerepcem na to, že ich míňa so študentmi, ktorí sú na tom teraz dosť zle. Veľmi sa pred ním skláňam. Zriekol sa pre školu všetkého. Síce to nemusel, ale túži školu robiť poriadne.
Na ktorý výlet s ním najradšej spomínate?
Zažili sme mnoho krásnych zimných výletov, silvestrovských nocí, pamätám sa na jednu nádhernú hrebeňovku. Mám na čo spomínať. Na letné dovolenky pri mori, časy, keď naše deti s nami trávievali prázdniny.
Z čoho ste sa spolu naposledy tešili?
Teraz sa tešíme z vnúčat. Sú veľkým zdrojom humoru a nečakaných situácií. Napríklad, raz ich mal Jožo v Bystrici a neváhal mi volať uprostred noci, že nevie, čo má robiť, pretože tá najmenšia je po krk pokakaná.
Počuli ste o svojom partnerovi nejakú klebetu a čo vy na to?
Roky sme žili zavalení klebetami. Každoročne nás rozvádzali v inom meste a ja som si hovorila: Bože, ak sa my vážne rozvedieme, nikto nám to neuverí. Dnes už sú chvalabohu iné celebrity, o ktoré sa zaujíma bulvár.

Božidara Turzonovová patrí medzi prvé dámy nášho divadelného a filmového umenia. Od roku 1963 je členkou Činohry SND, od roku 1984 pôsobila ako pedagogička na VŠMU v Bratislave. V súčasnosti učí na Akadémii umení v Banskej Bystrici, kde zároveň garantuje hereckú tvorbu. V minulosti hrala v množstve slovenských aj českých filmov. V súčasnosti hrá v rovnomennej inscenácii Sarah Bernhardtová v Činohre SND, Bumbulinu v muzikáli Adam Šangala, ktorý uvádza nitrianske Divadlo A. Bagara a účinkuje v brnianskom Divadle B. Polívku v inscenácii W. Allena s názvom Kosa.

Autor: Barbora Laucká / Foto: Roman Ferstl