že ich písanie k ničomu neviedlo. Neoslovilo to tých, ktorých to osloviť malo, predovšetkým tých, ktorí svet okolo nás utvárajú a ovplyvňujú, teda politikov. Tak skúšam, či poviedku nie je počuť viac ako reportáž," hovorí Jaromír Štětina. V týchto dňoch mu v pražskom vydavateľstve G plus G vychádza zbierka pätnástich poviedok s názvom Vykradači hrobů s podtitulom Povídky o válce a lásce.
"Vojna je šialený zdroj ľudských osudov a tém. Aj Hemingway kedysi povedal, že vojna je najväčšie dobrodružstvo. On sa nerúhal, vojnu nepodceňoval. Mal na mysli to, že máločo iné dá človeku, ktorý chce napísať príbeh, toľko inšpirácie ako vojna. A to je na tej vojne to svinské, nebezpečné." Štětinove poviedky sa odohrávajú vo vojnách od Kaukazu po Afriku, v českom pohraničí, v súčasnom Afganistane, Iráne, na Sibíri, na Balkáne, v Amerike i v Paríži. Vychádzajú z vojen konkrétnych, ktoré autor sám zažil, ale príbehy sú fiktívne. "So zodpovednými redaktormi sme zabudli napísať vetu, že všetko je to vymyslené a podobnosť je čisto náhodná. Napríklad, keď píšem o ľuďoch, ktorých vojna duševne rozorvala, ja si na konci môžem dovoliť napísať, že v nich zostalo zrnko nehy. Môžem tam to svoje prianie dať."
Aj keď je autor k hrdinom dobrosrdečný, nie je to o veselých koncoch a šťastných víťazoch. Aby však neprevládali ľudské tragédie a pesimizmus, prvá aj posledná poviedka sú o nehe. Neha je aj posledné slovo celej zbierky. "Spojenie vojny a lásky nie je nič nové, povedal by som, že je to také klišé. Uvedomil som si to, až keď som tú knihu uvidel. Každý, kto má rád lásku a nenávidí vojnu, si ju musí kúpiť. Vojna má veľkú moc aj v tom, že dokáže utvoriť veľké lásky."
Keď Jaromír Štětina nedávno videl snímku Zachráňte vojaka Ryana, uvedomil si, že je strašné, ako vojna niečím vábi, že ľudia stále radi čítajú vojnové romány a pozerajú vojnové filmy. On si vie vážiť mier. "Už šesťdesiat rokov sme na našom území žiadnu vojnu nemali a to sa nám predtým, celých tisíc rokov, nepodarilo. Nenájdete tam také dlhé obdobie mieru. Videl som to svinstvo a som rád, že som sa narodil tam, kde som sa narodil, pretože žijeme v úžasnom historickom období. Som šťastný."
ZUZANA KOMÁROVÁ
