Schôdza Parlamentného zhromaždenia NATO, ktorá sa začína dnes v Bratislave, bude najmä oslavou vstupu Slovenska a šiestich ďalších krajín do aliancie. Okrem toho bude však i fórom, na ktorom zákonodarcovia členských a partnerských štátov debatujú aj o kontroverzných témach, od operácií v Afganistane až po vzťahy medzi NATO a Európskou úniou.
Rozhodnutie povzbudzovať bývalé komunistické krajiny strednej a východnej Európy, asistovať im a napokon ich prijať do NATO bolo jedným z veľkých úspechov politiky aliancie od skončenia studenej vojny. Je to úspech, v ktorom hralo významnú úlohu aj parlamentné zhromaždenie. V prelomovom roku 1989 naše zhromaždenie oslovilo a pozvalo členov vtedy ešte komunistických parlamentov z Poľska, Maďarska a Česko-Slovenska, aby mohli pozorovať prácu zhromaždenia a stretávať sa so svojimi západnými náprotivkami.
Zatiaľ čo sa komunizmus rozpadal, naše zhromaždenie medzi prvými udržiavalo kontakty s parlamentmi strednej Európy a opakovane sme deklarovali a demonštrovali našu podporu rozšíreniu NATO. Uvedomujeme si, že počas svojej histórie bolo NATO úspešné nielen pri zabezpečovaní slobody a bezpečnosti svojich členov, ale tiež pri rozširovaní tejto slobody do nových krajín, ktorých občanom bolo požehnanie slobody dlho odopierané.
Naše tohtoročné jarné zasadnutie je prvým stretnutím nového, rozšíreného Parlamentného zhromaždenia NATO s 248 členmi a 26 členskými parlamentmi a je úplne prirodzené a správne, že sa koná v Bratislave. Krásne mesto na Dunaji, ktoré bolo po stáročia sídlom parlamentov a korunovačným mestom, nám pripomína, aké neprirodzené a dočasné bolo bolestné povojnové rozdelenie Európy. Železná opona bola spustená veľmi blízko od hraníc tohto mesta a rozdeľovala tak krajiny, ktoré boli po stáročia súčasťou jednej a jednotnej Európy.
Pamätám si Bratislavu, aká bola počas mojej prvej návštevy v roku 1984. Dnes leží železná opona na smetisku dejín, čo je výsledkom nielen rozšírenia NATO, ale aj Európskej únie.
Deliaca čiara narysovaná pred 60 rokmi v Jalte bola navždy vygumovaná tento mesiac, keď Česká republika, Estónsko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Poľsko, Slovensko a Slovinsko spolu s Cyprusom a Maltou vstúpili do Európskej únie. Celistvá a slobodná Európa - sen vyjadrený Robertom Schumanom, a pre Američanov ašpirácia definovaná bývalým prezidentom Georgeom H. W. Bushom - leží dnes na dosah. Stále však treba ešte mnoho vykonať, čo sa týka tak európskych krajín, ktoré sú naďalej mimo euroatlantických inštitúcií, ako aj nás samotných.
Európska únia nebude naozaj "Európou", kým sa nepripoja všetky krajiny na tomto kontinente, ktoré majú záujem. To si nevyžaduje iba otvorenosť EÚ; treba na to aj jednoznačné odhodlanie k politickým a ekonomickým reformám v krajinách, ktoré sú na ceste do únie. Podobne aj dvere NATO musia zostať otvorené pre všetky európske krajiny, ktoré si prajú vstúpiť do aliancie a ktoré splnia kritériá na členstvo.
Prvoradou úlohou NATO musí preto byť podpora zostávajúcich kandidátov na členstvo. Prijatím siedmich nových členov na jar tohto roku NATO dosiahlo jeden veľký cieľ, lenže proces rozšírenia musí pokračovať. Preto by mali lídri našich štátov na istanbulskom summite naplánovať ďalší rozširujúci summit niekedy do roku 2007, aby sa mohlo posúdiť kandidátstvo Albánska, Chorvátska a ďalšej bývalej republiky Juhoslávie, Macedónska.
Pred dvoma mesiacmi sa Slovensko a šesť ďalších krajín pripojilo k najúspešnejšej aliancii v histórii a tým si zaručili slobodu a bezpečnosť, o ktoré tak ťažko bojovali. Ako naši najnovší spojenci majú dnes aj oni hlas pri určovaní budúcnosti aliancie. V debate o nej vítame príspevky našich najnovších parlamentárov.
Nakoniec chcem poďakovať Slovensku za úlohu hostiteľa parlamentného zhromaždenia.
Autor: DOUG BEREUTER(Autor je prezidentom PZ NATO a predsedom Európskeho podvýboru Výboru pre medzinárodné vzťahy Snemovne reprezentant
