Na začiatku románu Orly a anjeli od nemeckej spisovateľky Juli Zehovej (1974) nájdeme hlavného hrdinu Maxa v ošarpanom byte v Lipsku. Narkoman závislý od kokaínu zápasí so silnými abstinenčnými príznakmi. Jeho katastrofálny zdravotný stav ešte zhoršujú psychické depresie, rastúca agresivita a paranoja. Našťastie však nejde len o x-tý príspevok k modernej literatúre tematizujúcej narkotiká.
Autorka dosiahla prvotinou neobvyklý kritický aj čitateľský ohlas. Vyštudovala právo a literárnu vedu, niekoľko mesiacov žila v New Yorku, Krakove a v Záhrebe. Ako pozorovateľka sa roku 2003 zúčastnila slobodných volieb v Srbsku, Bosne a Hercegovine. Prelomom v jej kariére sa stalo publikovanie debutového románu Orly a anjeli (Schöffling&Co, 2001). Odvtedy vydala publicistický cestopis Ticho je hluk (2002) o putovaní po Bosne a v tom istom roku aj svoju magisterskú odbornú publikáciu Právo na vstup? o integrácii krajín strednej a východnej Európy do Európskej únie.
Dôvody súkromnej apokalypsy
Juli Zehová ponúkla príbeh mladého, mimoriadne vzdelaného narkomana, ktorý zistí, že pod nablýskaným povrchom diplomatickej a korporátnej etiky sa skrýva odvrátený svet medzinárodnej kriminality, nedozernej korupcie a surového násilia. V kompozične vyspelej próze sa dej rozvíja v dvoch paralelných rozprávačských líniách s vyše desaťročným rozdielom medzi súčasnosťou a minulosťou. Po štylistickej stránke stavila autorka na tradičné realistické zobrazovanie. Skôr než na pitvanie vnútorných stavov po požití drogy sa zameriava na vonkajšie konanie postavy.
Maxova priateľka Jessie sa zastrelila, keď spolu telefonovali. To však nie je jediný dôvod hrdinovej súkromnej apokalypsy. Pred dvanástimi rokmi bol Max na právnickej fakulte zakríknutý nemecký mladík s vyrážkami na tvári a výraznou nadváhou. S maximálnym nasadením sa v priebehu desaťročia vypracoval na špičkového právnika, experta na medzinárodné vzťahy. Vo viedenskej centrále veľkej firmy pracuje na projektoch pre OSN. Zistí však, že Jessie je dcérou šéfa medzinárodného drogového kartelu, ktorý siaha od Albánska cez Taliansko až do Poľska. Gang víta plánované rozšírenie Európskej únie, ale len ako potešujúci rast zóny vplyvu. Masový vrah Arkan Čistič, krytý elitou z najvyšších politických kruhov, chce po otvorení hraníc posilniť svoje postavenie na juhovýchodnej kokaínovej distribučnej ceste. Dvojica je vtiahnutá do zložitej a trocha prekomplikovanej siete sprisahania, v ktorom sa tají skutočný dôvod občianskej vojny na Balkáne.
Scény extrémneho násilia nacionalistických masových vrahov voči civilnému obyvateľstvu na Balkáne podáva autorka s chladnou nezúčastnenosťou. V pasážach o prekladiskách drog a skladoch mŕtvol využíva na zvýraznenie účinku až patologické detaily a brutalitu výrazu. Zehová napriek obdivuhodnému vedomostnému zázemiu neponúka odpovede, zotrváva v pozícii neutrálnej, no nemilosrdnej pozorovateľky. Jej snaha vrátiť do mladej nemeckej literatúry spoločenskú kritiku je však zjavná, čo ju odlišuje od generačne príbuzných spisovateliek ako Judith Herrmannová, Zoe Jennyová či Tanja Dückersová.
Podrobnou topografickou a historickou faktografiou zvyšuje Juli Zehová presvedčivosť rozprávania a prepája dej s nedávnymi európskymi dejinami. Máloktorý európsky autor mladej generácie dokázal tak výstižne formulovať zlyhanie súčasnej medzinárodnej politiky a priepastný rozdiel medzi zákonníkmi a ich uplatnením v praxi.
Max sa na vlastnú päsť pokúša odhaliť pravdu o skutočnej pracovnej činnosti otca Jessie a skorumpovaných funkcionárov OSN. Prestáva dôverovať pamäti a spomienky si nahráva na diktafón. Pozícia narkomana mu však v snahe o individualistickú vzburu proti spoločnosti kontroly bráni. Protivníci mu jednoznačne dajú najavo svoju suverénnu nadvládu. Kruh okolo revoltujúceho mladíka sa uzatvára, ale Max z neho predsa len, hoci trocha nejasne, vykĺzne. Keď si uvedomí, že nedokáže s celou kauzou predstúpiť pred súdny tribunál v Haagu, uvažuje o predávkovaní sa.
Nadbytok umenia
Juli Zehová si v záverečnej tretine knihy vypomáha žánrovými postupmi detektívky a trileru. V dialógoch zručne charakterizuje vyhranené ľudské typy špecifickými jazykovými prostriedkami vrátane dialektov. Len pri postavách mafiánskych prisluhovačov sa nevyhla zjednodušujúcim banalitám a v jej štylistickom inštrumentáriu je viacero klišé. Napriek tomu je kniha pozoruhodnou a pomerne komplexnou epickou panorámou nedávnej minulosti nemeckej a rakúskej spoločnosti. Nechýbajú ani známe rekvizity každodennosti - BILLA, Prater, Bratwurst, FAZ alebo legendárna policajná pištoľ Walther PPK.
Po troch rokoch od vydania románu Orly a anjeli je zrejmé, že meno spisovateľky sa oplatí zapamätať. Moje obavy sa viažu skôr k ďalšiemu vývoju literárneho trhu, na ktorý svojimi doterajšími troma knihami úspešne vstúpila. Romain Rolland v roku 1905 v článku Francúzska hudba a nemecká hudba napísal: "Nemyslím si, že by bolo pre umenie horšie nešťastie než neusmernený nadbytok umenia... Je úžasné rozšírenie hudobnej kultúry v Nemecku za posledné storočie úmerné umeleckej tvorbe?... Hudobné Nemecko sa už-už topí v záplave hudby." Pri pohľade na osemdesiattisíc nových nemeckých titulov na Frankfurtskom knižnom veľtrhu mi napadá: nehrozí momentálne taká záplava literatúry?
Michal Hvorecký (1976) spisovateľ a publicista. Žije v Bratislave. Autor kníh Silný pocit čistoty, Lovci & zberači a Posledný hit.
