História súdneho znalectva siaha do čias Rímskej ríše. Rímske zákony uznávali, že ľudia s intelektovým deficitom a šialenci sú nevinní. Ani Germáni duševne chorých nepopravovali, beztrestne ich však mohli zabiť ich príbuzní. V habsburskej monarchii zbavil duševne chorých viny Jozef II. v roku 1707.
V 19. storočí zasiahla do práva medicína, ktorá hovorila aj o čiastočnej príčetnosti a viazala duševnú chorobu k činu.
Súdnych znalcov, psychiatrov a psychológov, ktorí majú za úlohu posúdiť, nakoľko je zločinec zodpovedný za spáchaný čin, je na Slovensku asi dvesto.
Znalci robia posudky nielen pri trestných činoch, teda vraždách a násilí, ale aj pri občianskych sporoch.
Pri trestných činoch robí posudky od 50. rokov vždy znalecká dvojica, ak sa nevie dohodnúť, súd môže nariadiť vypracovanie ústavného posudku, ktorý robí spoločne psychiatrická klinika. Takéto prípady nie sú výnimočné.
