Európsky futbal hovorí po portugalsky. Sú na to dva dobré dôvody - novým klubovým kráľom kontinentu je od stredajšieho večera FC Porto a presne o dva týždne sa začne záverečný turnaj majstrovstiev Európy práve v Portugalsku. V krajine, ktorú futbalovo nezabudnuteľne zviditeľnil legendárny Eusébio.
Porto vyhralo v gelsenkirchenskej Arene Auf Schalke vo finále Ligy majstrov nad AS Monaco 3:0 a po sedemnástich rokoch získalo opäť najcennejší pohár. Zaslúžene, pretože v rozhodujúcom zápase roka bolo oveľa efektívnejšie ako jeho francúzsky súper.
Keď si začiatkom roka 2002 sadol na portskú lavičku vtedy tridsaťdeväťročný tréner José Mourinho, nikto nemohol tušiť, čo za taký krátky čas s mužstvom dokáže. Relatívne nízky vek a predovšetkým málo medzinárodných skúseností nenasvedčovali, že by Porto mohlo tak rýchlo vyjsť z tieňa predsa len slávnejšej Benficy Lisabon.
Úspešný tréner Mourinho v Porte končí
Mourinhovi sa však podaril málo vídaný záťah. S klubom získal dva domáce majstrovské tituly, vyhral Portugalský pohár, vlani Pohár UEFA a v stredu v noci k nemu pripojil titul, po ktorom prahne väčšina jeho kolegov.
Na strojcu portských úspechov určite nikdy nezabudnú, od novej sezóny im však už bude chýbať. Mourinha láka nové prostredie a takmer s istotou sa presťahuje do Londýna, kde na neho už netrpezlivo čaká ruský miliardár a vlastník FC Chelsea Roman Abramovič. Mourinho pred finále odmietal akékoľvek špekulácie tohto typu, pretože chcel svoju pozornosť maximálne venovať len "najväčšiemu zápasu kariéry".
Bezprostredne po triumfe však pre nemeckú televíznu stanicu SAT 1 potvrdil, že to bol jeho posledný zápas na lavičke čerstvého víťaza. "Veľkolepý pocit. Dvaapol roka v Porte bolo fantastických. Vyhrali sme všetko, čo sa dalo. V klube vládla vynikajúca atmosféra a našiel som v ňom skvelú skupinu ľudí. Myslím si však, že je načase odísť. V najbližších dňoch sa rozhodnem."
Útočné zúfalstvo Morientesa s Pršom
Zmluvu s FC má ešte na dva roky, ale po podobných ťaženiach býva každý tréner ťažko udržateľný. "Musím sa najskôr rozprávať s vedením klubu. Vďačím mu za veľa, ale rád by som teraz odišiel. Onedlho bude jasné, kde zakotvím. Klub a fanúšikovia musia vedieť, že odchádzam plný dojatia," povedal Mourinho.
Aj vo finále nalinkoval bezchybnú taktiku, ktorú jeho zverenci na trávniku ochotne podporili. Dobre fungujúca defenzíva neraz aj s riskantným ofsajd systémom bola kľúčom k rozleptaniu monackých ofenzívnych chúťok. Španielsky trojnásobný víťaz Ligy majstrov a s deviatimi gólmi najlepší strelec tohto ročníka Fernando Morientes ani chorvátsky kanonier Dado Pršo, so siedmimi presnými zásahmi hneď v jeho tesnom závese, sa nedokázali dostať do vyloženej príležitosti. Na toľko útočnej bezmocnosti sa v priebehu súťaže nepamätajú. Nech skúšali, neskôr aj s tretím hrotovým hráčom Šabani Nondom, čokoľvek možné, brankára Vitora Baíu vážnejšie neohrozili. Portugalskú obranu zdolali iba v jednom - v počte postavení mimo hry.
Kapitán Jorge Costa vyzýva na oslavy
Pozorná obrana znamenala základ povestných portských výpadov, na ktoré upozorňoval pred stretnutím aj kouč Monaca Didier Deschamps. Porto zvládlo úlohu mierneho favorita znamenite. Hoci počas finále neoplývalo hernou prevahou a nemalo loptu častejšie či dlhšie na svojich kopačkách, vo finálnej fáze boli jeho futbalisti nebezpečnejší a najmä efektívnejší.
Skúsený kapitán a pilier portugalskej reprezentačnej obrany Jorge Costa pomaly uvažuje o konci kariéry. Má 33 rokov a vrcholom by mal byť blížiaci sa európsky šampionát, po ktorom sa zrejme s reprezentačným dresom definitívne rozlúči. Pred finále vehementne zdôrazňoval, ako by si rád poťažkal ušatý pohár. Keď sa mu sen splnil, behal s trofejou po trávniku ako malý chlapec. Nielen on.
"Vedeli sme, že máme lepšie poskladaný tím i viac pohárových skúseností. Finále však býva niekedy zradné a rozhodujú v ňom detaily. Naše želania sa splnili, teraz môžeme a aj musíme oslavovať. Je to výsledok tvrdej práce všetkých zložiek v tomto perfektnom klube," vyhlásil šťastný Jorge Costa.
Nad Európou visí portugalská zástava
Portu sa podarilo elegantne skĺbiť juhoamerickú individuálnu technickú výnimočnosť s európskymi prvkami futbalovej kombinatoriky. Typickým stelesnením tejto symbiózy je hnacia sila mužstva Deco. Dvadsaťšesťročný stredopoliar narodený v Brazílii ovláda vo svojom veku všetky futbalové triky. Vie režírovať hru, v prípade potreby zmeniť jej rytmus, poslať včas milimetrovo presnú finálnu prihrávku, ale aj zachovať si v koncovke chladnokrvnosť. Tú predviedol pred druhým gólom do Romovej siete. Oprávnene ho vyhlásili za hráča zápasu.
"Finále rozhodol môj gól. Je to jedinečný zážitok vyhrať tento pohár. Asi najvyššia pocta, akú môže hráč s klubom dosiahnuť. Všetci sme vedeli, že máme kvalitnejší tím. Teraz ešte neviem presne povedať, či opustím klub. Všetko sa rozhodne v najbližších dňoch," povedal Deco, ktorého má na muške nielen Bayern Mníchov.
Ďalší zástupca z krajiny kávy a samby útočník Derlei bol na neudržanie v uplynulej sezóne, keď jedenástimi gólmi vystrieľal Portu Pohár UEFA. V rozlete ho pribrzdilo takmer polročné vážne zranenie kolena, ale napriek tomu ho bolo vo finále cítiť, hoci neskóroval. "Nad Európou visí portugalská zástava. Toto víťazstvo je fantastickým úspechom pre celé Portugalsko. Teraz dúfame, že Portugalsko vyhrá aj majstrovstvá Európy."
Brankár Vitor Baía má všetky tri poháre
Derleia strelecky zastúpil krajan Carlos Alberto, autor prvého gólu. Ešte iba 19-ročný tínedžer, podľa štatistík deviaty najmladší účastník všetkých dvanástich finále Ligy majstrov, má pred sebou veľkú budúcnosť. Futbalová drzosť, s akou otvoril gólový účet stretnutia, ho k tomu predurčuje.
Brankár Vitor Baía si medzi tromi žrďami mohol pripadať ako nezamestnaný. Znie to možno neuveriteľne, ale za finálových deväťdesiat minút na neho neletela ani jediná priama monacká strela! Aj preto sa dočkal skompletizovania osobnej pohárovej zbierky. Po Pohári víťazov pohárov (Barcelona) a Pohári UEFA (Porto) s neskrývanou radosťou vybozkával najviac cenenú európsku klubovú trofej.
"Magický moment. Najskôr sme mali aj trochu šťastia, ale potom sa partia vyvíjala pre nás len priaznivo. V správnej chvíli sme strelili vedúci gól a po ňom sa prejavila vyššia kvalita našich hráčov."
Deschamps: Rozdiel bol v skúsenostiach
Modro-bieli sa topili v eufórii radosti, červeno-bieli opúšťali Arenu Auf Schalke so zvesenými hlavami. Tradičný obrázok po každom finále. Monaco ešte nedorástlo na podobný triumf, hoci na ceste do Gelsenkirchenu malo ťažšiu prácu, lebo vyradilo okrem iných Real Madrid či FC Chelsea. Zápas o všetko alebo nič sa hrá inak. S predčasným odchodom kapitána Ludovica Giulyho pre zranenie akoby vyšumelo z monackého tímu sebavedomie a energia.
Sklamanie netajil ani jeho tréner Didier Deschamps, ktorý na deň presne pred jedenástimi rokmi vyhral tiež na nemeckej pôde (Mníchov) premiérový ročník Ligy majstrov s Olympique Marseille.
"Porto malo šťastie, že išlo už v prvom polčase do vedenia. Aj keď si nevytvorilo veľa šancí. Taký je však špičkový futbal. Po prestávke sme dobre odpovedali, no góly dával súper. Rozdiel medzi Portom a Monacom je v skúsenostiach. Som síce sklamaný, ale tento výsledok je spravodlivý. Je to ťažká prehra pre mojich hráčov, predovšetkým po ich dobrých výkonoch v posledných týždňoch a mesiacoch. Budem spomínať na Ligu majstrov ako na veľké predstavenia a pripomínať si naše úspechy proti silným klubom."
