Z čisto štatistického hľadiska by si každý muž mohol už v tridsaťpäťke uvedomiť, že sa práve začal druhý polčas jeho života. Ilúzia môže túto hranicu posunúť o pár milosrdných rokov, po štyridsiatke však už nepomáha ani to. Michal Viewegh dospel v tomto veku k akémusi predčasnému životnému bilancovaniu, ktoré prenáša na postavy spolužiakov zo strednej školy a ich nasledujúce osudy.
Interpretačný kľúč autor ponúka už v samotnom názve a viacerých názorných pasážach, kde sa vybíjaná z trochu krutého športu mení na metaforu celého života. Jasnú, jednoduchú a náležite vysvetlenú. Podobne ako v tejto hre, aj v životoch jeho postáv je počet víťazov zredukovaný na minimum. Kniha je striedavo vyrozprávaná pohľadom piatich osôb, kde sú muži štatistami a ženy hlavnými postavami.
Viewegh je priehľadný a rafinovaný zároveň, pracuje s najjednoduchšou škálou, keď si všíma osudy najkrajšej a druhej najškaredšej spolužiačky. Prekvapivo dostáva v románe najviac priestoru škaredé dievča Hujerová, voči ktorej je autor napokon najmilosrdnejší a akoby aj najchápavejší (netreba však pritom zabúdať, že úplne najškaredšie dievča celej triedy nemilosrdne popravil pod rozbehnutým rušňom). Zaľúbený do kreatúry, ktorú sám stvoril, sa rozhodol pre vyváženie nerovnováhy, a tak do nej projektuje jeden z vydarenejších životných osudov.
Vybíjaná pripomína komiksový román, aj keď v ňom obrázky chýbajú, väčšia časť textov by sa zmestila do bublín či výtvarnej skratky. Jeden z obrázkov by napríklad mohol znázorňovať scénu, ako si triedna kráska berie triedneho frajera a v pozadí niekoľko iných spolužiakov zakrýva žiarlivé škrípanie zubov prajnými úsmevmi. Napriek veľkému priestoru Hujerová zostáva najmä dobroprajnou karikatúrou a oveľa autentickejšie pôsobia scény okolo Evy, najkrajšieho dievčaťa triedy. Tu sa už objavujú oveľa prepracovanejšie nuansy a drobné a mimoriadne výstižné postrehy o nenaplnenej túžbe, žiarlivosti a celoživotnej závislosti od nedostupného ženského idolu. Ich hlavným hovorcom nie je samotná Eva, ale najmä jej životná mimobežka, nešťastne zaľúbený spolužiak Tom.
V situáciách oboch zobrazených žien sa potvrdzuje Vieweghova slabina aj prednosť: je silnejší, ak namiesto akademických pokusov o empatiu beletrizuje mužské fóbie a závislosti ukryté až kdesi v podvedomí. Hujerovej význam je nakoniec predovšetkým v tom, že je stelesnením všetkých mindrákov, akými môže mladý človek trpieť, čím z nej autor urobil univerzálnu postavu a marketingové lákadlo svojho najnovšieho románu.
Podľa niektorých psychológov môže byť pre váš ďalší vývoj nebezpečné, ak zistíte výšku svojho inteligenčného kvocientu. Človek s nízkym číslom sa môže začať podceňovať, človek s vysokým číslom zase preceňovať a zaspať na vavrínoch. Viewegh veľmi podobne pristupuje ku kráse, kde relativizuje jej vplyv na ľudské šťastie, takže sa román k záveru mení na ľahkú moralitku. Okrem generačného pocitu zachytáva aj výrazný súčasný trend, ktorým je trvalá nedospelosť niektorých dospelých ľudí. Témou na samostatný článok by bol slovenský preklad, ktorý je lakmusovým papierikom toho, či už sa dostatočnému množstvu ľudí odcudzila čeština natoľko, že radšej siahnu po slovenskej verzii knihy a zariskujú, že natrafia aj na pár škrípajúcich miest.
Autor: ANDREJ TOMÁŠ(Autor je publicista)
