Dôležitým aspektom tejto reakcie je projekcia stability smerom na juhovýchod a východ. Samozrejme, dôležité sú tu paralelné aktivity a iniciatívy spojené s budovaním nových partnerstiev a vzťahov so štátmi, ktoré sú v súčasných podmienkach prioritné pre bezpečnosť členov, ale aj budovanie ozbrojených síl schopných operovať v regiónoch.

Výrok senátora Lugara o budúcnosti NATO out-of-area or out-of-business veľmi jednoducho, ale jasne vystihuje podstatu celého komplexu problémov, pred ktorých riešením aliancia stojí. Kľúčová je už spomínaná projekcia stability. Podľa generálneho tajomníka NATO nadchádzajúci istanbulský summit bude demonštrovať túto projekciu v troch smeroch: posilňovaním vzťahov s rastúcim počtom partnerov, operáciami na Balkáne, Afganistane a v Stredomorí a modernizáciou ozbrojených síl členských štátov pre úspešnú realizáciu misií a operácií mimo územia aliancie. Najdôležitejšími bodmi agendy budú:

Afganistan: Tamojšia misia je vyhlásená za súčasnú prioritu NATO. Posilnenie prítomnosti NATO v Afganistane je kľúčovým faktorom pre stabilitu stredoázijského regiónu, pre globálny boj proti terorizmu, ako aj pre samotnú kredibilitu a "sebavedomie" aliancie. Kľúčovým aspektom sú plány na preberanie zodpovednosti za bezpečnosť ďalších regiónov Afganistanu, keďže v súčasnosti kontrolujú sily NATO de facto len hlavné mesto Kábul a okolité územie.

V tejto súvislosti treba poukázať na problém, ktorý úspešnosť misie ohrozuje: nedostatok financií a s tým súvisiacu neochotu členských štátov investovať viac energie, materiálnych a ľudských zdrojov do Afganistanu. Často spomínaným príkladom je problém vyslania niekoľkých vrtuľníkov: bývalý generálny tajomník NATO Robertson niekoľko mesiacov cestoval po členských krajinách a žiadal o ich vyslanie. Problém nebol v tom, že by členské štáty nedisponovali dostatočným počtom týchto systémov, ale niekoľko mesiacov sa nenašiel štát, ktorý by bol ochotný financovať ich transport, pričom náklady neboli nijako vysoké. Riešenie zrejme spočíva v prekonaní paradoxu, keď Afganistan predstavuje prioritu pre NATO, ale nie pre niektoré kľúčové členské štáty (s výnimkou USA). Treba si však uvedomiť, že budúcnosť aliancie s budúcnosťou misie v Afganistane veľmi úzko súvisí.

Posilňovanie a rozšírenie partnerstva so štátmi v stredomorskej oblasti: Túto agendu veľmi silno podporujú USA - a, samozrejme, ovplyvňuje americká koncepcia Greater Middle East. Ide predovšetkým o nadviazanie oveľa užšej spolupráce so spomínanými štátmi. Je to vlastne dlhodobý pokus stabilizovať oblasť Stredomoria vrátane severnej Afriky a území na východ od oblasti. Bez trvalej stabilizácie týchto regiónov nie je možné zaistiť ani bezpečnosť euroatlantickej oblasti. Tieto plány predstavujú tiež kľúčový prvok v transformácii NATO na "globálneho aktéra".

Ukončenie misie NATO v Bosne a Hercegovine a prebranie velenia Európskou úniou, ďalší rozvoj vzťahov medzi alianciou a EÚ: Prebranie zodpovednosti za misiu v Bosne umožní "odbremeniť" alianciu, pričom jednoznačne demonštruje jej úspechu pri stabilizácii balkánskeho regiónu. Zároveň však predstavuje najväčšiu výzvu pre EÚ: táto operácia bude oveľa náročnejšia ako dovtedajšie misie únie, Concordia v Macedónsku a Artemis v Kongu.

Transformácia ozbrojených síl členských štátov: Medzi jej najdôležitejšie aspekty patria NATO Response Force, nové transportné spôsobilosti "airlift" a "sealift", ako aj spôsobilosti pre protiteroristický boj. Spôsobilosti súvisiace s transportom sú kľúčovými v procese transformácie ozbrojených síl na národnej, ako aj "aliančnej" úrovni. Ide o problém identifikovateľný aj na "európskej úrovni" (európske štáty majú oveľa väčšie problémy so zabezpečovaním transportu jednotiek ako USA, chýbajú kapacity a spôsobilosti pre námornú a leteckú prepravu). V súčasných podmienkach operácií ďaleko za hranicami európskeho, resp. transatlantického priestoru je projekcia sily bez relevantných transportných kapacít a spôsobilosti neuskutočniteľná.

Podstatu procesu transformácie NATO vyjadril generálny tajomník Jaap do Hoop Scheffer: "Teritoriálna obrana zostáva základnou úlohou, ale jednoducho nie sme schopní ďalej brániť našu bezpečnosť bez reakcie na potenciálne riziká a hrozby, ktoré vznikajú ďaleko od našich domovov. Buď sa s týmito problémami vyrovnáme vtedy a tam, kde vznikajú, alebo sa dostanú až pred naše dvere."

Autor: RÓBERT ONDREJCSÁK(Autor je riaditeľom Inštitútu bezpečnostných a obranných štúdií Ministerstva obrany SR)