Američan na cintoríne amerických vojakov v Colleville-sur-Mer. FOTO - REUTERS
V Normandii sa v nedeľu stretnú bývalí spojenci, ktorí porazili fašistov. Deň D je dodnes najlepším príkladom euroatlantickej spolupráce. Práve preto mnohí dúfajú, že 60. výročie začiatku konca fašizmu magicky zapôsobí na súčasných lídrov bývalých spojencov a zahojí rany, ktoré spôsobila iná vojna - iracká.
Americký prezident George Bush prichádza do Európy v čase, keď na jeho strane stojí už len britský premiér Tony Blair. Francúzi si dnes lepšie rozumejú s bývalým hlavným nepriateľom - Nemeckom.
Vo vzťahoch medzi Európou a Amerikou sa spravilo za posledné tri roky veľa chýb. Atlantik medzi nimi sa však nezväčšil len kvôli Bushovi. Svoju vinu nesú aj Jacques Chirac a Gerhard Schröder. A nejde vôbec len o Irak.
Európa a Amerika spolu totiž dobre fungovali vždy len v momentoch, keď naozaj o niečo išlo. Keď bola jasná hrozba a bola taká veľká, že to uznali obe strany Atlantiku.
Preto bude George Bush v Európe hovoriť, že vojna v Iraku je ako vojna proti nacizmu či studená vojna proti komunizmu. Bude bývalých spojencov presviedčať o tom, že aj táto vojna je konfliktom medzi Dobrom a Zlom. Európa však jeho kazateľstvo neuznáva. Pre mnohých nie je Irak oslobodzovacou operáciou, je to okupácia.
Odpustenie
V Normandii by mnohí radi videli veľké stretnutie plné objatí a uzmierovania. Bozky a úsmevy budú, odpustenie sotva. Európania sú urazení. Bush ich pred Irakom nepočúval. Teraz mu to chcú vrátiť.
Analytici tvrdia, že nepomôžu ani tri stretnutia v priebehu jedného mesiaca: Bush včera priletel do Talianska, odtiaľ ide do Normandie. S tými istými lídrami sa v utorok na budúci týždeň zvíta v Amerike na stretnutí G 8 a potom na konci mesiaca znova na summite NATO v Istanbule. Kedy, keď nie teraz, by sa mohli konečne upokojiť rozbité vzťahy?
Američania už niekoľko týždňov naozaj pripravujú pôdu, aby to tak bolo: nová rezolúcia o Iraku, nová iracká vláda, nový prístup k OSN, nový šéf CIA po odstúpenom Georgeovi Tenetovi.
Ako vtedy
Nemci a Francúzi vedia, že Bush ich teraz potrebuje. Tak ako kedysi Európa potrebovala Ameriku. A ani vtedy nepanovala úplná zhoda. Američanom sa nepozdával de Gaulle, jemu zase oni.
Teraz spojenci čelia terorizmu a zdá sa, že tak ako pred rokmi nacizmus či komunizmus sa nedotýka všetkých rovnako a predsa sa dotýka všetkých. Aj preto, keď bude Bush prirovnávať druhú svetovú vojnu k vojne v Iraku, nebudú Francúzi a Nemci súhlasiť. Nielen preto, že si myslia, že vojna v Iraku nie je vojnou proti terorizmu, ale aj preto, že ich dotyk s terorizmom nebol taký zdrvujúci, aby na pláži v Normandii mysleli tak ako Bush na nové boje.
Prečo potom tie reči ako z manželskej poradne, ktorými víta Chirac Busha: "George, nikdy som sa na teba nehneval" a ktorými mu Bush cez Paris Match odpovedá: "So Jacquom som debatoval ako s priateľom." Podľa New York Times v Paríži aj v Berlíne pochopili, že Kerry v novembri voľby jednoducho nevyhrá a oni budú musieť ďalšie štyri roky vydržať s Bushom. Možno nebudú najlepší spojenci, určite nie v Iraku, mohli by sa aspoň na seba usmievať.
Autor: JANA MIKUŠOVÁMATÚŠ KOSTOLNÝ
