Londýn 18. novembra (TASR) - Obchodní lídri jej tlieskajú, odporcovia proti nej demonštrujú a politici tvrdia, že je nevyhnutná. Keďže ju Svetová obchodná organizácia oslavuje v komparatívnom mieri v Qatari, je načase povedať si, čo globalizácia znamená, píše Financial Times.
Prvýkrát bol tento termín použitý v 80. rokoch, kedy americký obchod objavil zvyšok sveta. Ford a General Motors už viac ako 50 rokov vlastnili továrne v zahraničí. Tieto zámorské továrne však vyrábali bezvýznamné modely pre Európanov a boli oddelené od americkej výroby. Spojené štáty konzumovali dovážané Burberrys a francúzske parfémy, ale obchodovanie v USA tvorilo a tvorí omnoho menší podiel národného príjmu ako v Európe.
Nastalo však prudké prebudenie. Ford a General Motors si uvedomili, že ázijskí konkurenti dokážu vyrábať nielen lacnejšie, ale aj lepšie autá. Iné americké firmy ako Gap a Compaq zas pochopili, že americká značka a zámorská výroba tvoria neporaziteľnú kombináciu. Výroba sa tak presunula z USA do rozvojových krajín, pokračuje Financial Times. Čoskoro každá veľká americká spoločnosť mala riaditeľa s medzinárodnou pôsobnosťou a každá americká obchodná škola predmet zaoberajúci sa medzinárodnou stratégiou.
Globalizácia zaznamenala ďalší rozmach po rozpade Sovietskeho zväzu. Tam, kde kedysi existovali dva obrovské obchodné bloky, teraz existoval jeden alebo snáď tri? Američania reagovali na rastúci vplyv Európskej únie vytváraním vlastného voľného obchodu a rýchlo rastúce ekonomiky Ázie sa spájali. Svetový obchodný systém sa začal pretvárať vďaka multilaterálnemu znižovaniu počtu bariér, čo bolo predmetom Všeobecnej zmluvy o tarifách a obchode. Zmluva s týmto názvom znamenala obrovský pokrok.
Následná globalizácia priemyselných štruktúr mala rôzne následky. Ford a General Motors vyrábali motory na jednom mieste, prevodovky na inom mieste a dávali ich dokopy niekde úplne inde. Tieto spoločnosti oddelili miesta výroby a predaja. McDonaldďs, Hertz a PricewaterhouseCoopers, ktorých výroba mala mať lokálny ráz, vniesli do výroby globálnu formuláciu a značku.
Nakoniec globalizácia zahrňovala domácu dereguláciu, ktorá nemala priamu súvislosť so svetovým hospodárstvom. Niekedy nepriaznivci trhových reforiem používali privatizáciu ako zastrešujúci termín. Globalizácia má podobnú interpretáciu. Ide o jej zložky, ktoré ľudia spájajú s odporom k modernej trhovej ekonomike. Je možné vybrať a poukázať na niektoré takéto zložky globalizácie. Nemusí sa vám páčiť vzrastajúca uniformnosť nákupných centier, ale môžete podporovať voľný obchod priemyselného tovaru. Môžete súhlasiť s dereguláciou elektrickej energie, ale obávať sa celosvetového prijatia anglo-amerického modelu kapitálových trhov. Málo zložiek globalizácie prestáva byť nevyhnutnými, ak existuje verejná vôľa pozastaviť ich. Zväčša taká vôľa nie je.
Tieto zápory globalizácie majú jeden spoločný dôsledok: nahradenie priemyselných štruktúr založených na súťaživosti tými, ktoré sú založené na historickom postavení na trhu. Ak sa to zdá jasné, tak to nebolo jasné ani priaznivcom ani nepriateľom globalizácie. Zdieľajú názor, že globalizácia funguje v prospech starších firiem oproti novým a v prospech veľkých firiem oproti malým.
Ale globalizácia poškodila General Motors, ktorý stratil podiel na trhu oproti menším konkurentom ako Hyundai a BMW, ktoré sa nemohli sami presadiť na domácom trhu. Globalizácia poškodila fungujúce národné telekomunikačné monopoly - obrovské firmy s pevne udržiavanou pozíciou na trhu, čo bol dôsledok pozície štatutárneho monopolu. Boli svedkami narúšania pozície na domácom trhu a boli zrazené na kolená nedotovanými nákladmi medzinárodných prírastkov. Globalizácia poškodila národné aerolínie, ktoré dobehli malé firmy svojimi nízkymi cenami.
Hlavné obete globalizácie sú spoločnosti, aktivity a ľudia v bohatých krajinách s pevným historickým postavením, ale bez súťaživosti: robotníci v amerických automobilkách, spoločnosť Betlehem Steel, aerolínie Sabena. Paradoxne sú to často tieto spoločnosti, proti ktorým demonštrujú antiglobalisti.
