George Bush neprišiel do Európy len pre to, aby si uctil vojakov, ktorí padli na brehoch Normandie. Pricestoval aj pre veľmi aktuálne dôvody: chcel napraviť svoje vzťahy s tou časťou Európy, čo odmietla jeho akciu v Iraku, a tiež ukázať Američanom, že jeho zotrvanie v prezidentskom kresle nebude znamenať katastrofu pre euroatlantické spojenectvo tak, ako to naznačuje jeho rival John Kerry.
Už v piatok Bush v Ríme videl dve strany Európy: hovoril s pápežom a vypočul si kritiku a stretol sa aj s jedným s najlojálnejších spojencov, talianskym premiérom Berslusconim.
Ideálnym miestom na jeho presviedčaciu misiu však bol Paríž a ideálnou, aj keď riskantnou osobou francúzsky prezident Jacques Chirac. Ten pochopil, že nie je dobré ani vhodné kaziť chvíle, keď Francúzi ďakujú Amerike, poukazovaním na hlboké spory o Iraku. Komentárov sa však nezdržal: uznal síce, že zvrhnutie Saddáma Husajna bolo dobrou správou, ale rýchlo obrátil pozornosť na súčasný chaos v krajine. "Nezahodili sme všetky svoje problémy za hlavu, neverte tomu. Sme v situácii, ktorá je veľmi prekérna," povedal Chirac po sobotnom stretnutí s Bushom.
Zdroje blízke francúzskej vláde tiež podľa Los Angeles Times tvrdia, že Chirac odmietol Bushovu prosbu, aby Francúzsko odpustilo Iraku časť dlhu, a zopakoval, že nebol presvedčený, že Irak má zbrane hromadného niečenia.
Busha tiež upozornil, že história sa neopakuje. Naznačil mu tak, že prirovnávanie vojny v Iraku k druhej svetovej vojne sa mu nezdá vhodné. Bush túto pasáž vyhodil zo svojho včerajšieho prejavu na spomienkovej slávnosti. Jeho poradcovia ho presvedčili, že nie je dobré, aby dráždil tých, čo vojnu v Iraku považujú za nezmyselné americké dobrodružstvo.
Chirac však ukázal aj vľúdnu tvár. Francúzski policajti urobili všetko pre to, aby Busha nekonfrontovali s protivojnovými demonštrantmi, pri oficiálnych príležitostiach sa prísne strážilo, aby Bush nemal pocit, že Francúzi síce milujú Ameriku, ale jeho nenávidia.
Za najsvetlejší bod celého stretnutia komentátori označili zhodu oboch lídrov v tom, že sa rysuje zhoda v druhýkrát revidovanej rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN o Iraku. Tá jasne vymedzuje, že koaličné sily sa majú z Iraku stiahnuť najneskôr do začiatku roka 2006. Zdá sa tiež, že Američanom sa podarí dosiahnuť kompromis s irackou vládou a umožnia jej prevziať velenie nad irackými jednotkami.
Inak sa však Bush a Chirac skôr utvrdili v tom, že jeden druhému nerozumejú.
Francúzske aj americké médiá sa včera rozpory medzi oboma lídrami snažili zľahčovať a našli ich spoločnú vášeň: kravy. Bush totiž Chiraca pozval na svoj ranč v Texase. Urobil tak po prvý raz a zrejme netušil, že Chirac bol v 70. rokoch ministrom poľnohospodárstva a expertom na hovädzí dobytok.
