Nemecký kancelár Gerhard Schröder (za volantom) prichádza na plenárne rokovanie G 8. Politici jazdili v rámci stretnutia na vozidlách na elektrický pohon, ktoré neprodukujú žiadne exhaláty. FOTO - REUTERS
Lídri krajín G 8 sa zhodli, aká je rezolúcia o Iraku dôležitá. Predstavitelia Kurdov chcú pre ňu vystúpiť z vlády
Schválenie irackej rezolúcie v Bezpečnostnej rade OSN potešilo všetkých lídrov siedmich najvyspelejších krajín sveta a Ruska, ktorí sa včera zišli na americkom Sea Islande. Prezidenti Bush, Chirac aj Putin sa zhodli, že je to začiatok novej éry pre Irak.
Irackí Kurdi si to však nemyslia. Majú pocit, že sú opäť mimo hry - tak ako to bolo za Saddáma, tak ako to bolo a stále je v Turecku.
Rezolúcia ukončila viac ako rok trvajúcu diplomatickú vojnu medzi západnými spojencami. Dáva mandát OSN pre jednotky v Iraku. Je aj základom pre budúcnosť Iraku - s vlastnou vládou a armádou.
Kurdom sa však nepáči. Rezolúcia OSN totiž explicitne nehovorí o dočasnej irackej ústave, ktorá zakotvuje federalistický princíp a zaručuje Kurdom na severe istú mieru autonómie.
O ústave sa v rezolúcii nehovorí napriek silnému kurdskému lobingu. Dôvod je zrejmý: neželal si to ajatolláh Sistání, zatiaľ najvplyvnejší vodca irackých šíitov - najpočetnejšej zložky irackej spoločnosti.
Sistání má s dočasnou irackou ústavou problémy od začiatku. Predpokladá sa, že definitívnu ústavu budú schvaľovať Iračania v referende a na to, aby neprešla stačí, aby proti nej hlasovali dve tretiny obyvateľov troch provincií. Irackí Kurdi obývajú práve tri provincie.
V praxi by to znamenalo, že Kurdi, ktorí sú výrazne menšinoví (je ich 15 percent) by mohli prijatie ústavy blokovať. Napríklad v prípade, že by nedostatočne ošetrovala ich požiadavky na mieru samosprávy.
Preto sa Sistání zaťal. Nesúhlasí s tým, aby Kurdi rozhodovali o budúcnosti celého Iraku, a preto zabezpečil, aby sa to v rezolúcii neobjavilo. Kurdi sa cítia podvedení a hovoria o odchode z vlády. Tvrdia, že zatiaľ uvažujú o svojej budúcnosti v hraniciach Iraku. Zatiaľ.
To všetko znepokojuje Turecko, ktorého kurdská menšina na juhu sa v prípade nepokojov na severe Iraku môže začať takisto hýbať. Turci určite nebudú váhať zasiahnuť a výsledkom môže byť lokálna vojna, na ktorú sa môžu nabaliť ďalšie ozbrojené konflikty. Napokon tento scenár nevylučovali vojenskí stratégovia už pred vojnou v Iraku.
Politickí analytici, ale aj novinári, ktorí navštívili sever Iraku varujú svetových lídrov, že Kurdi boli doteraz ticho, ale všetko sa môže zmeniť. New York Times napísal, že ak Kurdom nebudú garantovať ich práva, môže Irak zmiznúť: "Bude tam slobodný Kurdistan a spálený Arabistan." A nová rezolúcia na tom nič nezmení. JANA MIKUŠOVÁ
