Bojovníčka za práva žien, autorka osemdesiatich dokumentárnych filmov, za ktoré získala tridsať ocenení doma i v zahraničí, a dvoch knižných bestsellerov, predstavila v bratislavskom Českom centre prevažne ženskej spoločnosti svoju najnovšiu, tretiu knihu. O čem ženy nesní 3 je štrnásť autentických príbehov domáceho násilia, pri ktorých Sommerová prešla z rozhovorov s priateľkami na anonymnú výpoveď týraných žien. Kým dve predošlé knihy obsahovali fotografie pýtaných so životopisným textom, nová kniha ich nahrádza iba odtlačkom palca.

"Chcela som ísť ďalej, písať o intímnejších veciach, ktoré si možno ani samy sebe nepriznáme. Tým, že spovedanie bolo anonymné, dalo sa naň viac žien. Text je drsnejší, no je to život. Takto žijú ľudia. Nič nie je vymyslené," tvrdí jedna z najväčších osobností českého dokumentu, ktorá sa ani sama nepovažuje za spisovateľku, iba za zapisovateľku. Vo svojich filmoch aj knihách sa zaoberá predovšetkým sociálnymi témami a vzťahmi, v súčasnosti patrí k najčítanejším českým autorkám.

"Chcela som spraviť aj O čem sní muži, ale chlapi sú priveľmi zničení patriarchálnym zmýšľaním. Nie sú schopní byť úprimní, nič o nich nevieme. Je to stále taká silácka hra," zahráva sa s trpezlivosťou troch mužov v miestnosti plnej žien. "Hovorím len o fenoméne," vysvetľuje. "Odhadujem to asi na 30 percent osvietených mužov. Mladí možno nastúpili na inú cestu, ale stále sa stretávam s predsudkami aj u nich."

Sommerovej úprimné knihy inšpirovali mnohé ženy zmeniť svoj život, vzbúriť sa a hľadať cestu k slobode. Po nakrútení prvého filmu, ktorý musela ČT opakovať päťkrát, ju ženy začali zastavovať na ulici a ďakovať jej. Vtedy jej zišlo na um napísať v tom čase o málo diskutovanej téme knihu. "Vlny feminizmu boli prerušené totalitami. Ľady sa pohli až v novom storočí."

Podľa nej sa ženy stále boja byť samy. "Boli sme odjakživa chudobné. Ak feminizmus niečo naozaj chce, tak aby bola žena rovná mužovi. Aj preto som za pozitívnu diskrimináciu. Potrebujeme podporu, ale nie preto, že sme chudinky, ale preto, že sme spoločensky diskriminované a treba to trochu postrčiť."

Výsledky výskumu v Českej republike hovoria, že až polovica žien sa dnes prikláňa k tradičnému modelu rodiny. "Bolo by krásne, keby sme slobodu mohli nachádzať vždy v partnerstve, ale ak je muž alkoholik alebo psychopat, nie je tu iná možnosť ako odísť. Mnohé pochopia až v manželstve, čo je to feminizmus. A to sa nezmení, ak samy niečo nespravia," radí. A hoci je v Čechách vo vláde aspoň jedna žena, cesta k akej-takej legislatíve tu bola, rovnako ako u nás, dlhá.

Patriarchát, ak tu bol päťtisíc rokov, sa mení za jedno storočie veľmi ťažko. Zákon o domácom násilí vošiel u našich susedov do platnosti až štrnásť rokov po revolúcii. "Prečo to trvalo tak dlho? Z tohto vidno, že ženy chýbajú vo verejnom priestore a muži v rodine," tvrdí Sommerová. "A preto nestačí len ísť raz za štyri roky voliť."