Berlín 11. júna (TASR) - Keď dlhoročný osobný lekár zosadeného irackého prezidenta Saddáma Husajna píše o svojich spomienkach, očakávania môžu byť vysoké: Dozvieme sa ďalšie strašné príbehy zo súkromného života diktátora?
Avšak iracký chirurg a umelec Ala Bašir svoju knihu, ktorá vychádza 16. júna v Nemecku pod titulom V mene teroru, nechápe ako zúčtovanie. Jeho cieľom je podať očami svedka vecnú správu o mocenskom kruhu okolo muža, ktorého pokladal za "psychopata".
Baširov opis súkromného života Saddáma a jeho rodiny je dlhý a nie vždy celkom nový. Diktátor chcel vyzerať mladšie, farbil si vlasy a fúzy. Nosil primalé topánky a výsledné otlaky ho niekedy trápili viac ako bombardovanie Bagdadu. Bol krajne poverčivý, jeho rodina viedla výstredný život, ktorý sa nezriedka vyúsťoval do násilia.
Pred vlaňajšou vojnou sa zdalo, že Saddámova rodina si veľké starosti nerobí, keď si traja jej členovia dali vyrovnať nos. V minulosti už Bašir robil Husajnovej prvej manželke plastiku tváre či prišíval prezidentovi späť časť prsta. Hrozivejšia bola žiadosť prerobiť tvár agenta, ktorý mal vykonať vraždu v Sýrii, čo lekár odmietol.
Najtvrdšie slová si vyslúžil Saddámov labilný syn Udaj, ktorý mal nútiť priateľov piť pohár alkoholu za pohárom, pričom mu pravidelne vypumpovali žalúdok. Keď zabil otcovho sluhu, Saddám sľuboval súd, no napokon potrestal syna vypálením jeho zbierky drahých áut.
Alu Bašira povolali do asi 20-členného tímu Husajnových lekárov v roku 1982. Proti jeho vôli, zdôrazňuje dnes chudý a útly muž, ktorý si zachováva odstup rýchlymi odpoveďami. Mnohokrát musel opustiť pacientov, aby sa išiel pozrieť niekoho s banálnymi starosťami. "Bolo to obrovské bremeno. Stratil som slobodu."
"Saddám Husajn bol psychopat," hovorí Bašir tichým hlasom. "Niekedy pôsobil normálne, niekedy abnormálne." Jeden zo zriedkavých dialógov, ktoré vládca so svojim lekárom viedol každé dva mesiace, vyvrcholil vetou: "Nie ja som prijal rozhodnutie obsadiť Kuvajt. Bol to Boh."
Čitatelia sa možno radi dozvedia napríklad to, že Saddám považoval Angličanov pre ich históriu za nadradených Američanom, v jeho hodnotení však vždy lepšie obstáli "čestní" a "humánni" Francúzi. Charlesa de Gaulla chválil ako najväčšieho svetového štátnika.
Kniha hovorí veľa aj o premenlivých, krvavých dejinách Iraku od 20. rokov minulého storočia - od sporov strán o smerovanie krajiny a politických vrážd po nástup strany Baas. Fakty, ktoré si nemecké vydavateľstvo overilo u znalca Iraku, a chronologické podanie dopĺňajú Baširove osobné zážitky a citáty jeho informátorov.
Bašir sa snaží tiež rozptýliť viaceré mýty. "Čítal som mnoho kníh. Mnoho príbehov, ktoré čítate, sú nepravdivé. Je tam veľa fantázie," tvrdí. Keď ho viedli k prezidentovi, cieľom nikdy nebol niektorý zo Saddámových chýrnych palácov, ale len menšie domy.
"V skutočnosti žil veľmi jednoducho," dodáva lekár, nedôverujúci správam o mnohých dvojníkoch Husajna. "Bol veľmi podozrievavý muž, plný úzkosti o svoju bezpečnosť. Nikdy by neprijal, aby niekto vyzerajúci ako on cestoval po Iraku," tvrdí Bašir, ktorý nikoho takého nevidel.
Bašir si zákulisné zážitky zachytával v zašifrovanom denníku. Kniha sa opiera o tieto poznámky a rozhovory s nórskym spoluautorom, novinárom Larsom Sunnanĺom. "Nechcem nič hodnotiť alebo predkladať názory. Je to čistý opis mojich zážitkov," prízvukuje lekár s tým, že voči Saddámovi necíti nenávisť, želá si však pre neho spravodlivý proces.
Bašir študoval v Anglicku a dnes žije v Katare. Vo vlasti je uznávaným plastickým chirurgom, ale tiež známym maliarom a sochárom. Pre budúcnosť si praje demokratizáciu Iraku, ktorá umožní jeho obyvateľom žiť "slobodne a bez strachu". Najnovšiu rezolúciu OSN považuje za schodnú cestu.
"Demokracia v Iraku si ale vyžiada čas, neviem ako dlho," zdôrazňuje. Jeho kniha, ktorú už publikovali v severských krajinách, má čoskoro vyjsť v holandčine, neskôr aj v angličtine a arabčine. "Stúpenci Saddáma tým nebudú nadšení. To je moje riziko," dodáva.
