19. marec 1997: Vtedajší americký prezident Bill Clinton oznamuje, že za šéfa Ústrednej spravodajskej služby (CIA) vymenoval Georgea Teneta (vľavo). Vpravo je Tenetova manželka Stephanie a ich syn John Michael. Práve svoju rodinu uviedol George Tenet minulý týždeň ako hlavný dôvod svojho odchodu z úradu. FOTO - TASR/AP
Po siedmich rokoch na čele CIA opúšťa známu americkú špionážnu agentúru jej 51-ročný šéf George Tenet. "V skutočnosti je len jediný dôvod môjho odchodu - dobro mojej rodiny, nič viac a nič menej, aj keď viem, že moje odstúpenie sa bude v médiách komentovať aj inak," vyhlásil Tenet minulý týždeň v hlavnom sídle agentúry vo washingtonskej štvrti Langley. Vždy usmiaty a ležérny muž však odchod predsa len celkom nezvládol. Do očí sa mu tlačili slzy a aj keď sa ich snažil zastaviť, nie celkom sa mu to podarilo.
O pár minút neskôr prezident George Bush v krátkom vyhlásení povedal, že mu je ľúto odchodu tohto muža, lebo bol po dlhý čas dôležitým vodcom vojny proti teroru.
"George, odviedol si super prácu, všetci ti ďakujeme, celá Amerika ti ďakuje," povedal prezident a hlas sa mu nezatriasol ani na chvíľu.
Obetný baránok?
Vzniká otázka: odchádza Tenet naozaj z vlastného rozhodnutia a iba pre osobné dôvody, aby sa mohol venovať viac manželke a synovi - tínedžerovi, alebo ho elegantne poslal do výslužby šéf Bieleho domu? Najskôr ide o kombináciu obidvoch možností.
Hoci George Tenet prevzal funkciu ešte za prezidenta Billa Clintona, do jeho pôsobenia na čele CIA spadajú dve najvážnejšie krízy Ameriky - teroristický útok na New York a Washington v septembri 2001 a skreslené informácie o Saddámových zbraniach hromadného ničenia - hlavného dôvodu americkej invázie do Iraku.
Tenet je preto už dlhší čas pod paľbou kritiky médií i tlaku z oboch politických táborov. Veľmi rýchlo sa však zabudlo na jeho varovania, že hrozba od al-Káidy je naozaj vážna. Viacerí politici zabudli aj na to, že ho sami tlačili do prípravy "dôveryhodnej" správy o nebezpečenstve, ktoré predstavuje pre americkú národnú bezpečnosť Saddám Husajn.
Po toľkých škandáloch sprevádzajúcich obe udalosti však už musel niekto padnúť.
A tak sa našiel muž, ktorý bol dosť blízko politickej moci, ale nie zasa až tak blízko, aby mohol jeho pád zatriasť celou administratívou. Aj keď totiž riaditeľ CIA patrí medzi členov vlády, jeho špecifické poslanie je od ostatných ministerstiev dosť autonómne.
"Tenet je obetným baránkom," tvrdí bývalý riaditeľ CIA Stansfield Turner.
Spravodajské zlyhanie
Čo zlé teda šéf CIA urobil a čo zanedbal? Tenetovi sa vytýka najmä to, že jeho ľudia nezachytili určité indície, ktoré sa v čase pred útokom na newyorské dvojičky a washingtonský Pentagon objavili. Bezpečnostná poradkyňa amerického prezidenta Condoleezza Riceová odôvodnila toto "zaváhanie" pred špeciálnou vyšetrovacou komisiou takto: "Zlyhanie možno pripísať štrukturálnym problémom. FBI a CIA medzi sebou viac-menej nekomunikovali."
O nedobrých vzťahoch oboch hlavných spravodajských agentúr sa, pravdaže, vedelo. Obe inštitúcie medzi sebou súperili a každá sa snažila nechávať si získané informácie pre seba. A práve konkurencia špionážnych centier sa ukázala ako jedna z príčin zlyhania všetkých amerických bezpečnostných zložiek. Na zodpovednosť by sa mal teda brať aj bývalý riaditeľ FBI, Luis Freih. Najmä jeho ľudia sklamali. Ako?
Agenti FBI posielajú denne do washingtonskej ústredne okolo tritisíc správ. Správy sa čítajú, analyzujú, triedia a vyhodnocujú. Zodpovedný analytik by sa mal zamýšľať aj nad obsahom na prvý pohľad bezvýznamnej správy a nemal by ju hneď hádzať do koša. Práve takú správu poslal v júli 2001, dva mesiace pred teroristickým útokom, agent Kenneth Williams z arizonského Phoenixu. Písal v nej, že na tamojšom letisku sa už dlhší čas učí skupina mladých mužov s výzorom zo Stredného východu lietať na lietadlách, že ich bude naďalej sledovať a ústredie o nich informovať. Až neskôr sa potvrdilo, že viacerí členovia tejto skupiny boli 11. septembra v unesených lietadlách a dokázali ich nasmerovať na vytipované ciele. Vyšetrovaním sa však zistilo, že agentova informácia sa nielenže vo vyraďovacej schéme nedostala výrazne dopredu, ale naopak, stratila sa.
Teroristom na stope
Agent Kenneth Williams bol teda teroristom na stope. Význam jeho správy spomína v najnovšej knižke pod názvom Proti všetkým nepriateľom aj Richard Clark, bývalý hlavný protiteroristický koordinátor vo vláde súčasného prezidenta Busha. Aj on uvedenú správu klasifikuje ako takú, ktorá mohla naviesť bezpečnostné úrady nielen na stopu teroristov, ale mohla poodhaliť aj podstatu ich plánu. Agent Kennneth Wiliams dôrazne upozornil na správu až po tragickej udalosti. Povedal, že nemal ani potuchy o nezodpovednom zaobchádzaní so spravodajskými informáciami. To, že správu neoznačil sám ako top secret, nebola jeho chyba. Nebola to jeho úloha. Agent len posiela správu do ústredia a na jej vyhodnocovaní pracujú ľudia s analytickými schopnosťami.
Chýbala fantázia
"Urobili sme chyby. Všetkým nám chýbala fantázia," povedal Tenet pred členmi rovnakej komisie, pred ktorou vypovedala Condoleezza Riceová a ďalší vysokí vládni predstavitelia aj z čias Clintonovej vlády.
Frederick Forsyth, známy britský autor napínavých politických thrillerov, po teroristickom útoku na New York a Washington v rozhovore pre Sunday Times povedal: "Pred desiatimi rokmi som dostal nápad na novú knižku. V nej mal hlavný hrdina - terorista zaútočiť uneseným lietadlom na newyorský mrakodrap. Nápad ma však tak vystrašil, že som ho napokon nepoužil. Bál som sa, aby ho ktosi nenapodobnil."
Treba povedať, že nápad s útokmi pomocou unesených civilných lietadiel nevymyslel Usáma bin Ládin, ako sa mu to často pripisuje. Autorom je Ramzí Júsuf, pôvodom Pakistančan, ktorý si už niekoľko rokov odpykáva trest doživotia vo väznici štátu Colorado. V roku 1993 sa pokúsil odpáliť silnou náložou južnú vežu newyorských dvojičiek. Atentát sa mu však nevydaril. Nálož totiž umiestnil do podzemnej garáže mrakodrapu na mieste, kde mala stavba najpevnejšiu konštrukciu. Niekoľko ľudí sa síce udusilo, no veža zostala stáť. Americké a pakistanské tajné služby ho tri roky hľadali, až ho napokon našli v Malajzii.
Júsuf vymyslel aj ďalší plán. Nad Pacifikom chcel uniesť desať civilných lietadiel a zasiahnuť nimi cieľ, ktorý nenávidel: sídlo CIA vo washingtonskej štvrti Langley.
Usáma neskôr spojil oba Júsufove nápady, s ktorým sa dávno poznal, do jedného plánu: uniesť lietadlá a udrieť nimi na symboly Ameriky.
Agent FBI Kenneth Williams bol teda veľmi blízko k odhaleniu strašného plánu, jeho správa však prešla počítačom bez povšimnutia. Aj keby si ju bol však analytik všimol a od FBI by sa dostala do CIA, kto by asi oplýval takou fantáziou, aby dokázal neuveriteľný plán teroristov odhaliť?
CIA a Irak
Väčšiu zodpovednosť za zlyhanie CIA nesie George Tenet v prípade vojny v Iraku. Boli to najmä jeho agenti, ktorí zhromaždili takmer na sto percent zaručené správy o tom, že Husajn vlastní zbrane hromadného ničenia. Správe podľahla prevažná väčšina amerických politikov i verejnosti. Minister zahraničia Colin Powell použil jej obsah aj pri svojom vystúpení v OSN, aby presvedčil medzinárodné spoločenstvo o potrebe vojenského vyriešenia problému s irackým diktátorom. Nik v okolí Georgea Busha si zrejme nespomenul na výrok prezidenta Johna Kennedyho. "Už v začiatkoch prezidentovania som sa naučil jednu vec: nedôverovať na sto percent spravodajským službám."
Informácie sa neskôr ukázali ako nepravdivé. A len nedávno ich za také oficiálne vyhlásil aj Colin Powell.
George Tenet pred vyšetrovacou komisou nepriamo vyhlásil, že CIA pracovala na objednávku politických miest. O útoku na Irak sa teda rozhodlo už dávnejšie a CIA mala dodať zámienku na úder.
Kto vyrobil Saddámove zbrane?
Dnes sa ukazuje, že CIA vypracovala správu o Saddámových zbraniach hromadného ničenia na základe troch podkladov: na informáciách od exilových Iračanov, na fakte, že Husajn použil chemické zbrane nielen proti Iránu, ale najmä proti Kurdom v dedine Halabdža v roku 1988, a na tom, že v roku 1998 vyhostil Husajn medzinárodných inšpektorov z krajiny a obvinil ich zo špionáže.
Hlavným informačným zdrojom CIA o zakázaných zbraniach bol podľa všetkého predseda exilového Iránskeho národného kongresu Ahmed Šalábí. Voľakedy osobný priateľ Saddáma Husajna, bohatý bankár a vplyvný biznisman upadol neskôr u diktátora do nemilosti a musel z krajiny utiecť. Až donedávna patril medzi hlavných kandidátov na najvyšší post v novej irackej dočasnej vláde. Odhaduje sa, že Američania mu na činnosť exilového kongresu vyplatili okolo štyridsať miliónov dolárov.
Od polovice mája sa však Šalábí s Američanmi nekamaráti. Irackí policajti a americkí vojaci mu totiž prehľadali jeho veľkolepé sídlo v drahej bagdadskej štvrti. Snažili sa nájsť podklady, ktoré viedli k jeho udaniu zo špionáže pre Irán.
Zdá sa teda, že Američania, a v prvom rade CIA na čele s Georgeom Tenetom, naleteli mužovi, ktorý si za Husajna nenaplnil vlastné ambície.
Tenetove zásluhy
George Tenet však nebol len mužom stelesňujúcim neúspech a neschopnosť. Práve jemu sa pripisuje zásluha na tom, že líbyjský vodca Kaddáfí sa nedávno vzdal programu vývoja podozrivých zbraní. Pakistanského prezidenta Pervíza Muššaráfa zas Tenet presvedčil, aby zasiahol a zastavil tamojšieho národného hrdinu, nukleárneho vedca Abdula Kádira Chána, ktorý predával jadrové tajomstvá dosiaľ nezistenému množstvu cudzích štátov.
Pred časom ponúkol Tenet aj vlastný projekt na riešenie napätých vzťahov medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Za Tenetovej éry sa tiež uskutočnila rozsiahla reforma CIA, na čo získal od Kongresu niekoľko miliárd dolárov. Povyhadzoval pritom množstvo starších agentov, efektívnych ešte v časoch studenej vojny, a presadil prijatie značného množstva mladých ľudí, z ktorých sa dnes podstatná časť učí niekoľko hodín denne arabčinu.
