Podkrovný byt v nenápadnom dvojpodlažnom dome vznikal kombináciou predstáv majiteľov a spriateleného architekta. Inšpiráciu hľadali majitelia v knižkách a časopisoch o bývaní. Vždy, keď jeden z nich videl zaujímavý detail alebo riešenie, schoval si obrázok, a potom sa o nápade pozhovárali. Architektovi načrtli svoje predstavy, ten zasa prišiel so svojimi návrhmi, a tak sa zrodilo príjemné miesto na bývanie.
V dnešnom čase sa už upustilo od delenia bytov na malé uzatvorené izbičky s presným určením. Trendom sa stali veľké vzdušné miestnosti. V jednom priestore sa pracuje, žije, oddychuje aj varí - možno preto, že ľudia majú málo času a tak si spoločné chvíle vedia vychutnať. Dispozíciu bytu nikto nevymýšľal - vyriešili ju trámy strešnej konštrukcie, pospájané masívnymi železnými skrutkami asi vo výške kolien. Predstava masívnych drevených prvkov v interiéri majiteľom nevyhovovala, pretože chceli docieliť jednoduchý, moderný dizajn. Schovali teda staré trámy do priečok.
Tak získali v prízemí bytu veľkorysý obývací priestor spojený s kuchynským kútom. Napravo od vchodu sa z úzkej chodby vchádza do malej pracovnej izby, kúpeľne a detskej izby, poschodie je vyhradené spálni.
Za vysokými posuvnými dverami sa ocitnete v obývacom priestore. Hneď tu môžete zakloniť hlavu a dívať sa zo štyri metre nad seba, kde sa v čistých líniách stretávajú biele plochy, ktoré kopírujú tvar starej sedlovej strechy. Vľavo ich asymetricky pretína šikmý hrubý trám, obložený bielymi sadrokartónovými doskami. A presne v najvyššom bode strechy visí moderné geometrické svietidlo - jednoduchý štvorcový rám s hladko osadenými oválnymi žiarovkami zavesený na kovových nitiach.
Keď vás rozbolí krk a sklopíte svoj zrak k zemi, narazíte pohľadom na krb osadený v bielom múre. Múr čiastočne oddeľuje kuchynský kút od obývacieho priestoru.
Priehľadné krbové dvierka sú z oboch strán a tesne pri zemi. Na príjemnú žiaru ohňa tak majú domáci výhľad z kuchyne, aj z obývačky.
Obývačka - to je vlastne len veľká pohodlná sedačka krémovej farby, umiestnená v rohu pod oknom do ulice. Na mäkkom vlnenom koberci stojí len konferenčný stolík, ktorý osvetľuje ďalšie kovové svietidlo geometrického tvaru. Podobne jednoduché a krehké ako to, čo visí v centrálnej časti.
Z kuchynského kúta aj z pričlenenej terasy je výhľad na dvor, kde sa hrávajú deti. Medzi terasou a tmavým jedálenským stolom je iba trojuholníková presklená stena. Praktická a účelná, opticky spája pohodlné sedenie pri stole s exteriérom. Nahradila pôvodnú šikmá strechu, ktorá mala byť rovnaká ako na protiľahlej strane. Toto riešenie sa totiž ukázalo v priebehu prác ako jednoduchšie a elegantnejšie. A tak sa masívny dubový stôl kúpe ráno vo východnom svetle.
Napravo od dverí je zvláštne miesto. Línia stropu tu ide na dlhom úseku rovno, a zrazu sa zalomí v pravom uhle. Tu vznikol priestor, ktorý je vzdušný aj tým, že vzbudzuje pocit, akoby v ňom niečo chýbalo. Akoby si murivo pýtalo oporu. A tá tu skutočne pôvodne aj bola. Práve v mieste zlomu držal strešnú konštrukciu masívny drevený stĺp, ktorý sa domáci pri rekonštrukcii rozhodli odstrániť. Nahradili ho silným oceľovým nosníkom zabudovaným do stropu.
V strede miestnosti, rovno oproti dverám, je balkón. Pôvodne sa s ním v projekte nepočítalo. Vznikol na mieste pracovného výťahu, ktorým sa do podkrovia dopravoval stavebný materiál. Popri prácach totiž majitelia prišli na to, že im presvetlenie v tejto časti strechy vlastne vyhovuje. A tak tu ako spomienka na pracovný výťah zostal balkónik.
Striedmu jednoduchosť interiéru dopĺňa podlaha z laminátových parkiet. Praktická, moderná. Nevyžaduje zvláštnu starostlivosť ani nevzbudzuje emócie. Majitelia síce uvažovali aj nad drevenými parketami, ale nakoniec sa rozhodli pre materiál, ktorý sa jednoduchšie udržuje a zodpovedá nárokom mladej domácnosti.
Najviac hladkú podlahu oceňujú deti; premenili celý životný priestor rodiny na tanečnú sálu. Veď čo si môžete želať viac ako veľký priestor, po ktorom sa navyše výborne šmýka, keď máte päť alebo desať rokov.
Do útulnej detskej izby aj kúpeľne sa prechádza úzkou vysokou chodbou. Jej ústredným bodom sú schody z kombinácie dreva a kovu, ktorým vyčlenili miesto asi na polceste. Strešné okno nad schodiskom osvet-ľuje aj chodbu - svetlo dopadá rovno na modrú stenu, ktorá s bielou a sivou na ostatných priečkach vytvára zaujímavý kontrast.
Nad umiestnením schodov dlho premýšľali. Najprv ich chceli viesť z malej pracovne, ale tak by z tejto izbičky takmer nič nezostalo. Ani obývačku nechceli rušiť schodmi. Napokon sa majitelia s architektom rozhodli umiestniť schodisko v chodbe.
Pre takéto riešenie však museli odobrať časť priestoru kúpeľni. Aj keď sa najprv báli, že bude príliš malá, v mierne oklieštenom priestore sa predsa podarilo nájsť dostatok miesta a pohodlia. Majú do nej blízko deti zo svojej izby aj rodičia zo spálne.
Spálňa rodičov je jedinou miestnosťou na druhom podlaží bytu. Okrem nej vás schody dovedú už iba k nezvyčajnej vyhliadke na dolné časti bytu. Z výšky môžete najlepšie obsiahnuť zrakom celý priestor. Vďaka šikovnému rozmiestneniu okien sem slnko preniká po celý deň. n
