
Žiačka SOU pre telesne postihnutú mládež pracuje na výrobe šperku. Učiteľ (za ňou) dohliada na činnosť svojich zverencov. FOTO SME – ĽUBOŠ PILC
Hoci sa dnes odporúča každé dieťa zaradiť do štandardnej školy, nie vždy to vyjde. „Z vlastných skúseností viem, že ak na to žiak má, jeho integrácia prebieha úplne spontánne. Vždy sa snažíme, aby ostal doma pri rodičoch. Nemusí ísť do špeciálneho zariadenia a dochádzať, bývať na internáte. Ale sú prípady, keď je preňho lepšie, ak navštevuje špecializované zariadenie,“ povedal Alexander Škopek, riaditeľ Inštitútu pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a Stredného odborného učilišťa na Mokrohájskej ulici v Bratislave.
Na Mokrohájsku chodia žiaci, ktorým telesné postihnutie alebo zlý zdravotný stav spôsobovali na bežnej škole problémy. Na mnohých navonok žiadne postihnutie nevidieť, oni však vedia svoje. Niektorým sa zhoršuje sluch, iní majú časté epileptické, alergické či astmatické záchvaty, niekto zas srdcové problémy.
V SOU aj v inštitúte k nim pristupujú ako k rovnocenným partnerom, poskytujú im aj celodennú lekársku a špeciálno-pedagogickú starostlivosť. V triedach býva len okolo dvanásť žiakov, aby sa im učitelia mohli individuálne venovať. Do SOU sa žiaci môžu prihlásiť kedykoľvek počas školského roka, štúdium je bezplatné. Prijímajú aj žiakov, ktorí napríklad pre úraz či ťažkú chorobu nepokračovali v štúdiu na strednej škole a pár rokov mali pauzu.
„Tretina žiakov, ktorí sa k nám hlásia, sú trojkári, občas sa nájde dvojkár či jednotkár. Až dve tretiny žiakov majú štvorky. Niektorí prerušili načas štúdium,“ hovorí Alexander Škopek. „U nás majú také podmienky, že jedna tretina skončí štúdium s vyznamenaním, ostatní veľmi dobre. Je to náš prístup a zariadenie, ktoré im umožňuje vzdelávať sa aj pri ich „neduhu“. Na iných školách nemajú pre takéhoto žiaka priestor – my ho máme.“
A vzápätí dodáva: „Mnohí učitelia si myslia, že na nich kladieme nižšie nároky. Nie je to pravda, plníme tie isté učebné osnovy ako každé iné učilište. Veď v praxi našim žiakom nikto znižovať latku nebude.“
SOU pre telesne postihnutú mládež poskytuje troj- a štvorročné učebné odbory, a dvojročné denné nadstavbové štúdium (štvorročné štúdium i nadstavba sa končia maturitou).
Zlatník a klenotník, hodinár, obrábač kovov, elektromechanik, opravár, krajčírka, knihár, kozmetička, umelecko-remeselný pracovník – výber učebných odborov je široký. Inštitút pre pracovnú rehabilitáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý má celoslovenskú pôsobnosť, poskytuje aj rekvalifikačné kurzy a služby, ktoré pomáhajú mládeži i dospelým začleniť sa do pracovného prostredia. Každý, kto sa chce pozrieť do tohto prípravného procesu – aj zdraví žiaci, ktorých prijímajú v rámci integrácie – má tento týždeň možnosť: stačí prísť 23. novembra na Deň otvorených dverí.
SOŇA REBROVÁ
www.svsba.sk/ipr