Tri vládne konzervatívne strany SDKÚ, KDH a SMK sú napriek tomu spokojné a hovoria o víťazstve, lebo získali 8 kresiel, kým dve opozičné, Smer a HZDS len 6. Vládna liberálna ANO nedosiahla ani 5 percent potrebných na zisk aspoň jedného kresla.

Sociológovia upozorňujú, že pri takej nízkej účasti nemožno hovoriť o víťazoch a porazených, pretože až 83 percent voličov sa vôbec nevyjadrilo.

Extrémne nízku účasť na hranici ignorancie volieb tvrdo kritizovala Európska únia. "Výsledky volieb na Slovensku boli pre nás veľkým sklamaním," povedal SME hovorca Európskeho parlamentu David Harley. Podobným jazykom komentovala účasť na Slovensku aj Európska komisia.

"Nie je to ani dobrý signál, ani dobrá vizitka pre novú členskú krajinu," povedal včera slovenský eurokomisár Ján Figeľ. Únava zo štyroch volieb v krátkom čase za sebou nám podľa neho nemôže slúžiť ako ospravedlnenie.

"Európske inštitúcie, ale aj politické strany na Slovensku musia niesť zodpovednosť. Nechceme nikoho konkrétneho viniť, ale musíme sa z tejto nízkej účasti poučiť, aby sa už v budúcnosti niečo podobné neopakovalo," povedal Harley.

Francúzsky politológ Jacques Rupnik povedal, že "z výsledkov vidieť, že vo vzťahu k únii prevláda ľahostajnosť a nezáujem".

Premiér Mikuláš Dzurinda pri hľadaní príčin nízkej účasti spomenul médiá. Opýtal sa, či v nich dominovala podstata veci. "Celé dni som len čítal, koľko bude zarábať europoslanec," povedal. Opýtal sa tiež, koľko bolo publicistických relácií vo verejnoprávnych médiách.

Politológ Grigorij Mesežnikov medzi dôvody nízkej účasti zaradil nepresvedčivé pôsobenie politických strán, volebnú kampaň bez zaujímavej témy a konfrontácie. "Možno aj to, že občania považujú vstup do únie za dostatočný a teraz sa spoliehajú, že európske inštitúcie budú fungovať bez ich bezprostredného pričinenia, čo je škoda."

Mesežnikov napriek tomu nehodnotí výsledky eurovolieb ako hlasovanie proti vláde, lebo vládne strany "získali solídnu podporu, aj keď výsledky nie sú reprezentatívne".

Na rozdiel od okolitých krajín, kde víťazila skôr opozícia, na Slovensku sa potvrdila dominancia vládnych strán.

Mesežnikov hovorí, že ide dôsledok špecifického vývoja posledných rokov. "Voliči vládnych strán sú väčšmi nastavení na vnímanie eurointegračnej agendy a najviac sa to prejavilo pri SDKÚ," povedal Mesežnikov. Pripomenul, že opozícia nedokázala osloviť svojich voličov a nezužitkovala nespokojnosť občanov. "Voliči opozičných strán asi nepovažujú európsku integráciu za takú dôležitú."

Politológ Ľuboš Kubín povedal, že občania vnímali voľby ako veľmi vzdialené a premietla sa do nich aj apatia z politického diania v štáte. "Je to o rozčarovaní naprieč politickým spektrom spolu s krízou morálky vládnutia," povedal. Kubín si myslí, že viac ako o víťazoch možno hovoriť o menších či väčších prekvapeniach.

Spomenul, že napríklad Smer zaostal za očakávaniami a ukázalo sa, že jeho kmeňoví voliči nie sú takou veľkou skupinou. Pomerne vysokú mieru mobilizácie svojich voličov oproti ostatným stranám dosiahlo podľa neho KDH. V posledných parlamentných voľbách v roku 2002 KDH získalo 237-tisíc hlasov, kým teraz to bolo okolo 113-tisíc hlasov. Keďže chýbali obsahové témy v kampani, Kubín za dobrú taktiku označil angažovanie známeho hokejista Petra Šťastného.

Zaviesť však povinné voľby na Slovensku by Kubín nepovažoval za šťastné, lebo takýto krok by vyvolal spomienky na minulosť. "Z byrokratických štruktúr Bruselu však možno očakávať aj takéto názory," mieni politológ.

Strany úspešné v eurovoľbách

Na voľbách sa zúčastnilo 16,96 percenta oprávnených voličov.

Autor: sp, miš