FOTO SME – JÁN KROŠLÁK
Na poste riaditeľa Finančnej polície SR sa od jej vzniku vystriedali traja muži - Ignác Behúl, Ján Jucha a Jozef Stieranka. Všetci traja boli za komunizmu príslušníkmi Štátnej tajnej bezpečnosti. Niektorí tvrdia, že o ich odborných kvalitách sa nedá pochybovať, iní sa, naopak, práve toho obávajú a neveria, že sa mohli zmeniť zo dňa na deň. V poslednom čase sa okolo právomocí finančnej polície otvorila diskusia. Niektorí tvrdia, že zásluhou bývalých ministrov vnútra sa z nej stal štát v štáte s nekontrolovanými právomocami, iní zas volajú po väčších právomociach. Súčasný riaditeľ JOZEF STIERANKA vidí svoju zložku jednoznačne - „sme pod kontrolou a konáme len v súlade so zákonom“.
Finančná polícia vznikla v roku 1993, keď sa transformovala z Úradu na ochranu ekonomických záujmov. Ten vznikol na Slovensku po novembrovej revolúcii a personálne ho obsadili bývalými príslušníkmi ŠtB. Prečo musel vôbec tento úrad vzniknúť, keď v tom čase existovala federálna informačná služba?
„Treba si uvedomiť, aká bola v tom období situácia. Slovensko nemalo informačnú službu. Predpokladám, že išlo o to, aby slovenský parlament a vláda mali v čase prebiehajúcej transformácie dostatok ekonomických informácií. Takže bolo treba vytvoriť útvar, ktorý by chránil ekonomické záujmy, získaval informácie, analyzoval ich a postupoval ústredným orgánom.“
Prečo sa úrad zmenil na finančnú políciu?
„Vznikol samostatný štát, samostatná spravodajská služba, do pôsobnosti ktorej prešla ochrana ekonomických záujmov, aj takzvaná ekonomická kontrarozviedka. Asi ťažko by mohli existovať dve takéto služby. Okrem zberu, analyzovania a vyhodnocovania informácií sme dostali na starosť aj dokumentovanie závažných ekonomických trestných činov a stali sme sa typickou zložkou polície. Stále však ako zvláštna služba so samostatným postavením.“
Všetci traja šéfovia finančnej polície, vrátane vás, ste bývalí príslušníci štátnej bezpečnosti. Prečo podľa vás všetci ministri postavili do čela takej silnej inštitúcie ľudí s takouto minulosťou?
„To sa musíte opýtať tých, čo ich ustanovili do funkcie.“
Váš názor?
„Finančná polícia dosahovala veľmi dobré výsledky pod vedením všetkých riaditeľov. Zodpovední jednoducho postavili na čelo ľudí, ktorí rozumejú problémom, dokážu ich riešiť, systémovo myslieť a vybudovať plnohodnotnú službu schopnú spolupracovať aj so zahraničím. Na čele nikdy nebol človek spájaný s perzekúciami občanov. Ani jeden z riaditeľov, vrátane mňa, nerobil na úseku vnútorného nepriateľa.“
Neexistujú ľudia, ktorí by neboli v ŠtB a boli by tiež schopní zastávať takú funkciu? Je zvláštne, že v čase, keď sa toľko hovorí o komunistickej minulosti, je tu štruktúra, kde tieto veci vôbec neprekážajú.
„Existujú, neexistujú. Predpokladám, že existujú. V podstate všetci sme boli od začiatku pri budovaní finančnej polície. Myslím si, že manažovať taký dôležitý útvar má človek, ktorý stál pri jeho zrode, rozumie ľuďom a problematike.“
Čo rozhodovalo pri výbere riaditeľov? Systém práce, kontakty s ŠtB…?
„Neviem. Osobne si myslím, že sú to výsledky a ako sa hovorí, ťah na bránu.“
Pracovali ste v ŠtB na I. odbore – ekonomická kontrarozviedka, myslím, že 4. oddelenie. Akú malo špecializáciu?
„Nebudem to bližšie rozoberať. Je zbytočné prať, čo bolo pred 15 rokmi. Jedna z vecí, ktorú oddelenie robilo, je kontrarozviedna ochrana pred organizovanými zločineckými skupinami. Rozpracovali sme Albáncov, niektorých sme aj pozatvárali, lebo boli prepojení na páchanie hospodárskej kriminality na Slovensku. Výnosy potom, bohužiaľ, putovali von do Rakúska a financoval sa z toho nákup zbraní pre Albánsko, alebo ďalšie veci, aj drogové skupiny.“
Tvrdíte jednoznačne, že ste sa nezaoberali rozpracovaním alebo vyťažovaním ľudí, pokiaľ ide o neekonomické záležitosti v zahraničí?
„Nie, isto nie. Museli by ste poznať štruktúru. Odbor robil proti zahraničiu aj typickú kontrarozviednu ochranu, do ktorej spadala nielen ekonomická, ale aj diverzná činnosť. Ja som však na tomto úseku nerobil, to si môžete preveriť a zistiť.“
Do ŠtB ste sa dostali veľmi mladý…
„Po skončení Vysokej školy ekonomickej.“
To sa mohol hocikto prihlásiť a zobrali ho?
„Áno.“
Finančná polícia je považovaná za štát v štáte s veľkými právomocami a nízkym stupňom kontroly. Prečo má dodnes výsadné postavenie?
„Aké výsadné postavenie? Nerozumiem.“
Disponujete oprávneniami, ktoré nemajú ani vyšetrovatelia.
„Ktoré, napríklad?“
Prelomenie bankového tajomstva, kontroly účtov.
„To má aj vyšetrovateľ.“
Ale za iných okolností.
„Za iných okolností, ale má.“
Výsadná pozícia vyplýva práve z tých okolností. Musí ju vaša zložka mať?
„Nemáme žiadne výsadné postavenie. Sme súčasťou policajného zboru, pôsobíme v súlade so zákonom o Policajnom zbore. Všetky oprávnenia sú dané v zákone a my ich len využívame. Pokiaľ ide o prelomenie bankového tajomstva, to môže využívať aj vyšetrovateľ.“
So súhlasom prokurátora, ktorý však vy nepotrebujete.
„Áno, bolo to doplnené, keď vznikol zákon o boji proti praniu špinavých peňazí, kde treba mať prístup k informáciám operatívne. Nie je to nič mimoriadne.“
Myslíte si, že finančná polícia by mala fungovať v doterajšom režime, alebo spadať pod Trestný poriadok, ako vyšetrovatelia?
„Všade na svete existujú operatívne služby. Kompetencie sme dostali zákonom. Nie je to len niekoho vôľa.“
Vidíte nejaký závažný dôvod, prečo by ste nemohli fungovať v režime Trestného poriadku?
„Je to otázka pohľadu a názoru.“
Hovorí sa o tom roky…
„Finančná polícia neprijíma zákony, ale funguje podľa nich. Zmeniť tento systém nie je otázka roka.“
Myslíte si, že finančná polícia je pod dostatočnou kontrolou pred zneužitím?
„Neviem, čo mi chcete tou otázkou podsunúť.“
Nič. Pýtam sa, či je finančná polícia kontrolovateľná, napríklad prokuratúrou.
„Finančná a kriminálna polícia sú operatívne zložky, pôsobiace podľa zákona o polícii a nevymykajú sa kontrole. Nie je pravda, že si môžeme robiť, čo chceme. Je to zlý pohľad.“
Aký vidíte potom problém v možnosti kontroly prokuratúrou?
„Nech kontroluje, ja sa nebránim.“
Takže ste za zmenu zákonného rámca pre finančnú políciu?
„Nehovorím, či som za, nebránim sa tomu, aby aj prokurátor kontroloval niektoré veci.“
Sú tu aj ďalšie problémy. Napríklad použitie informačno-technických prostriedkov, teda odpočúvania. Občania sa môžu obávať zneužitia odpočúvania alebo sledovania.
„Použitie odpočúvania musí byť so súhlasom sudcu. Sudca je zákonný. Pokiaľ podpíše, dáva zákonnosť úkonu. Nič nie je mimo zákona. Keď tvrdíte, že zákon je zlý, ja skutočne nemôžem zákon zmeniť. Zákon tvorí niekto iný.“
Ak nie je jasne špecifikovaný zákonný sudca, môžete chodiť od jedného k druhému, kým to niekto podpíše…
„Zľahčujete, to nie je tak. Je zoznam krajských sudcov, ktorí môžu dať súhlas, nemôže to byť hocikto.“
Inštitút zákonného sudcu by predsa mal zahŕňať aj miestopríslušnosť, teda súhlas sudcu z kraja, kde sa skutok stal…
„Áno.“
Ale miestopríslušnosť nie je jasne špecifikovaná.
„Pozrite, pokiaľ sa to sprecizuje v zákone…“
Teraz to nie je.
„Teraz sa tam píše len sudca…“
O to ide. Ale to nie je ten najväčší problém. Zákon o policajnom zbore jasne hovorí, že pri použití odpočúvania musí ísť o jediný dôkaz, ktorý sa nedá získať inou cestou. Ak sa objavia iné dôkazy, napríklad svedkovia, ako sa to už stalo, je odpočúvanie zákonné? Kto by v takom prípade prekročil zákon vy, alebo sudca, ktorý dal súhlas?
„Sudca dáva súhlas a zákonnosť celému úkonu.“
Napriek tomu to nemusí byť v poriadku.
„Spochybňovať rozhodnutie sudcu, pre Boha živého, kam to ideme?
Ľudia môžu byť slušní, kvalitní, ale aj omylní a podplatiteľní.
„(smiech) Pokiaľ rozhodne sudca, je to zákonné.“
Sudca v tom čase nemusí vedieť, že sa dajú dôkazy získať aj inak.
„Nedá sa všetko spochybňovať.“
Môžeme tomu rozumieť tak, že podľa vás je finančná polícia ošetrená zákonom tak, že neexistuje obava zo zásahu do práv a slobôd občanov?
„Z nezákonného áno a finančná polícia to ani nerobí.“
Odpočúvaný advokát Kvasnica aj šéf špeciálneho vyšetrovacieho tímu Šátek však tvrdia niečo iné.
„Postupujeme podľa súčasne platných zákonov aj pri nasadzovaní informačno-technických prostriedkov.“
Ten zákon má medzery.
„Keď je zlý zákon, ja za to nemôžem.“
Podľa Šáteka zákonná úprava použitia odpočúvania v zákone o policajnom zbore nie je transparentná a dáva reálnu možnosť na ich zneužitie.
„Zákon je z roku 1993. Pokiaľ sa zdá, že tento zákon nevyhovuje praxi…“
Podľa vás vyhovuje?
„Ak sa niekomu zdá, že nevyhovuje praxi, treba urobiť opatrenia, aby vyhovoval. Ak niekto hovorí, že je možnosť zneužitia a ľubovôle polície, treba to odstrániť.“
Pýtam sa, či je odpočúvanie v poriadku? Je tak ošetrené, že ho nikto, ani v budúcnosti, nebude môcť zneužiť proti občanom?
„Neexistuje dokonalý zákon. Vy taký poznáte?“
To nie je dôležité, vy ste jeho užívateľom.
„Treba zjednodušiť otázky predprípravného konania a využiteľnosti výsledkov pred súdom. Isto, nejaké zmeny by som prijal, hlavne v súvislosti s urýchlením konania.“
Niektorí vyšetrovatelia upozorňujú na možnosť ľubovôle pri rozhodovaní finančnej polície o tom, čo im posunie na trestné stíhanie.
„Finančná polícia vykonáva preverovanie, prešetrovanie, dokumentovanie na základe podnetov alebo vlastnej vyhľadávacej činnosti. Drvivá väčšina prípadov ide orgánom činným v trestnom konaní.“
Čo sa stane, keď usúdite, že nejde o trestný čin?
„Založí sa spis ad acta a archivuje sa.“
Prečo nekončíte uznesením ako vyšetrovatelia?
„Lebo nejdeme podľa Trestného poriadku.“
Pripúšťate, že zákon o policajnom zbore umožňuje svojvoľné rozhodovanie o tom, čo sa bude vyšetrovať a čo nie?
„Nie, vo väčšine prípadov sa uloženie konzultuje s vyšetrovateľom.“
Ale zákon konzultáciu nevyžaduje.
„Nemusíme konzultovať, ale v praxi niektoré prípady konzultujeme aj s prokurátorom.“
Zákon nemôže byť postavený na praxi. Ak chce zabrániť zneužitiu, musí stanovovať spôsob práce, kontroly, resp. sankciu.
„Súhlasím, nie som proti. Nebránim sa ďalšej kontrole prokurátora. Takýto zákon je platný, keď bude iný, pôjdeme podľa neho. Opakujem, nerobíme zákony.“
Zákony nerobíte, ale v prípade nedostatkov by ste mali iniciovať zmeny, nie?
„Zatiaľ sme nedošli k tomu, že by bola finančná polícia hodnotená tak, že si robí, čo chce, okrem posledného prípadu (Kvasnica - Šátek). Urobili sme veľa prípadov, ktoré prešli na súd. Neboli to malé prípady.“
Najväčšie ekonomické kauzy ohlasované Dzurindovou vládou sa nepohli.
„Ale tie nerobila len finančná polícia. Na to je zriadený špeciálny útvar.“
Nie len, ale aj.
„Povedzte, ktorú kauzu konkrétne?“
Napríklad, špeciálny účet ministerstva privatizácie.
„Ja o tejto kauze neviem, prečítal som si to v tlači.“
Ako je to možné?
„Kto túto informáciu o špeciálnom účte vyniesol na svet?“
Mali by ste o tom vedieť ešte pred médiami, nie?
„Finančná polícia má pre celé Slovensko vyše 100 ľudí. Zoberte si, koľko prípadov sme urobili, koľko reálnych hodnôt sme zachránili. 30-miliónová dolárová zmenka SEZ Žilina a ďalšie. V roku 1998 sme dali 98 návrhov na trestné stíhanie, o dva roky už 208. Našu pozíciu momentálne vidím v zameraní sa na pranie špinavých peňazí.“
Máte na to ľudí?
„Ľudí si vychovávame, chodia na stáže. Sme v medzinárodných organizáciách, kde sa vytvorili seriózne zákonné kontakty. Naše postavenie je medzinárodne uznávané. Som hrdý, že finančná polícia má seriózny a dobrý zvuk.“
V súvislosti s blížiacim sa vstupom do NATO bude Národný bezpečnostný úrad robiť previerky. Myslíte si, že ako bývalý príslušník ŠtB prejdete?
„Neobávam sa toho, ale nechám to na NBÚ.“
Je pravda, že už dlho nebudete vo svojej funkcii?
„Kto to povedal? Závisí to od mojich nadriadených.“
Vy sám neodídete?
„Ako, že by som si ja dal žiadosť?“
Napríklad.
„Nebudem sa k tomu vyjadrovať.“
Takže ste si dali žiadosť o uvoľnenie z funkcie?
„Nevyjadrujem sa.“
DANIEL VRAŽDA
