Problémom však býva, ako dokázať, že otázky boli naozaj ťažšie ako stredoškolské učivo. Žiaden uchádzač si totiž nemôže pamätať presné znenie otázok, ktoré dostal.
A väčšina vysokých škôl svojim uchádzačom nedáva do rúk otázky na prijímačkách (výnimkou sú napríklad Právnická fakulta UK či Lekárska fakulta UK, ktoré uchádzačom poskytujú dopredu brožúry otázok aj so správnymi odpoveďami).
Podľa Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť by vysoká škola mala po prijímacích pohovoroch zverejniť otázky, ktoré na prijímačkách boli, aj správne odpovede na ne. Nie každá to však robí. Aj inštitútu ich na požiadanie zaslala len necelá polovica oslovených vysokých škôl.
Ak to vysoká škola neurobí, uchádzač má ešte možnosť požiadať o nahliadnutie do testu, na čo má zo zákona právo. Potom už len stačí poprosiť pedagóga o kópiu testu a v rukách má test s odpoveďami, ktorý môže nechať posúdiť kompetentnej osobe.
Tu nastáva druhá časť problému: Kto je kompetentný vydať stanovisko, že otázky boli nad rámec stredoškolského učiva, prípadne, že vysoká škola označila za nesprávnu aj správnu odpoveď?
O stanovisko môžete požiadať stredoškolského pedagóga, Štátny pedagogický ústav aj ministerstvo školstva. Vysoká škola ich však môže, ale nemusí akceptovať.
Podľa ministra školstva Martina Fronca však študent má možnosti, ako porovnať, či otázky na prijímacích pohovoroch zodpovedali obsahu stredoškolského učiva. "Vo viacerých predmetoch existuje katalóg cieľových požiadaviek a pre takmer všetky predmety už boli schválené štandardy, ktoré určujú povinný rozsah vedomostí. Ak je teda záujemca o vysokú školu nespokojný s náročnosťou otázok, môže porovnať otázky so štandardami, a ak sú nad ich rámec, odvolať sa." (sr)
