Známky nie sú pre ďalší život dieťaťa až tak rozhodujúce. Často ani prijatie na vysokú či strednú školu nezávisí od známok na vysvedčení, ale od toho, ako žiak zvládne prijímacie pohovory. FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Už o dva týždne dostane vyše 900-tisíc žiakov základných a stredných škôl koncoročné vysvedčenia. Mnohí z nich sa už teraz obávajú, aké známky na nich budú mať, a ako ich prijmú rodičia. "Ak si tú trojku z matiky nepolepším, otec sa bude strašne hnevať," obáva sa jedenásťročný Peter.
Dôležité sú len niektoré známky
Viera Rosinová z ministerstva školstva tvrdí, že pre známky by sme si nemali robiť prílišné obavy. "Známky v prvých ročníkoch základnej školy nie sú pre dieťa až také rozhodujúce. Dôležité sú známky zo štvrtého ročníka - ak sa dieťa hlási na osemročné gymnázium, a koncoročné známky z vysvedčení od 6. ročníka na druhom stupni ZŠ, a polročné z 9. ročníka. Tie totiž čiastočne ovplyvňujú prijatie na strednú školu," hovorí Rosinová. Podobne známky zo strednej školy môžu ovplyvniť prijatie na vysokú školu, nemusia však byť rozhodujúce. "Vysoké aj stredné školy si totiž samy tvoria kritériá, na základe ktorých budú žiaci prijímaní. Môžu teda brať do úvahy priemer známok žiakov na vysvedčeniach, ale aj nemusia."
S dobrým priemerom na dobrú školu
Samozrejme, neznamená to, že by sa žiaci nemali učiť. Mať dobré známky sa niekedy oplatí: napríklad Obchodná fakulta Ekonomickej univerzity tento rok prijíma bez prijímačiek žiakov, ktorí dosiahli na výročných vysvedčeniach strednej školy študijný priemer do 1,25. Podľa niektorých študentov to však nie je fér. "Ja študujem na gymnáziu, a mám priemer 1,3. Mňa však nevezmú bez prijímačiek, zatiaľ čo žiaka z učňovky, ktorý mal priemer 1,25, áno. Myslím si, že známka z gymnázia je určite o niečo hodnotnejšia," hnevá sa 17-ročná Martinčanka Lýdia.
Neobjektívne, ale chcené
O tom, že známky nie sú vždy objektívne, na ministerstve školstva vedia. Aj preto už niekoľko rokov prostredníctvom Štátneho pedagogického ústavu monitorujú vedomosti žiakov na konci základnej a strednej školy. Ich cieľom je vytvoriť objektívne meradlo pre postup na strednú či vysokú školu. Pôjde však o dlhodobý proces.
Paradoxné je, že deti by sme pritom vôbec nemuseli stresovať známkami. Hodnotiť sa na školách totiž môže aj slovne. Na prvom stupni základných škôl na požiadanie rodičov, na druhom stupni po ukončení experimentu na ZŠ v Bojničkách. Slovne sa tiež môžu hodnotiť aj všetky tzv. výchovy. Učitelia však uprednostňujú známky. "Okrem toho, že si na známkovanie už veľmi zvykli, je problémom aj to, že napríklad pri prijímacom konaní na strednej škole vyžadujú známky.
