Paríž 21. novembra (TASR) - Autori novej knihy Bin Ládin: Zakázaná pravda (Ben Laden: La Verite Interdite) prinášajú teóriu o tom, čo mohlo vyprovokovať teroristické útoky v USA z 11. septembra.
"(Americká) republikánska administratíva mala niekoľko cieľov v Afganistane a videla len svoje ciele, nesnažila sa však porozumieť politicky komplexnému systému, v ktorom pre mnoho dôvodov bola al-Káida a Taliban jedným a tým istým," uviedol odborník na spravodajskú činnosť Guillaume Dasquie.
Spolu s finančným vyšetrovateľom Jean-Charlesom Brisardom v novej knihe predkladajú údaje naznačujúce, že tajné pokusy Washingtonu a ďalších západných vlád o zvrhnutie Talibanu mohli prinajmenšom nepriamo privolať samovražedné útoky v New Yorku a Washingtone, pri ktorých zahynulo vyše 4000 ľudí.
V rozhovore v úrade ich parížskeho vydavateľa Brisard a Dasquie zdôraznili, že knihou nechceli vyvolať politickú diskusiu, ale vytvoriť "objektívnu a politicky neutrálnu správu", a prenechať čitateľovi, aby si z nej vyvodil závery.
"Zakázaná pravda" odhaľuje, ako administratíva Georgea W. Busha a OSN viedli tajné rokovania s talibanskou vládou od februára do augusta tohto roku. Podnety pre rokovania boli geopolitické i ekonomické.
Kniha vysvetľuje, ako si USA a Západ dlho želali stabilnú vládu v Kábule kvôli stabilizácii regiónu a umožneniu budovať ropovody a plynovody. "Moskva a Peking znásobili dohody o výstavbe potrubí, aby exkluzívne spravovali transport zásob (ropy a zemného plynu) zo Strednej Ázie," píšu autori knihy.
Náleziská ropy a zemného plynu v Kazachstane, Turkménsku a Uzbekistane, ktoré patria americkým ropným spoločnostiam, by tak boli napojené na potrubia pod kontrolou Ruska a Číny, čo nemohlo nechať Bushovu administratívu ľahostajnou. Sú v nej totiž zastúpení početní predstavitelia s dlhými a úzkymi vzťahmi s americkým ropným priemyslom.
Tajné rozhovory medzi Kábulom a novou americkou správou sa začali vo februári po tom, ako afganský minister zahraničných vecí Wákil Ahmad Muttawákil pre britské noviny Times uviedol, že Taliban chce rokovať o medzinárodnom uznaní a zrušení hospodárskych sankcií.
Ako kniha francúzskych autorov poznamenáva, USA a OSN využívali rokovania pre dosiahnutie určitých cieľov, ktorými bolo doviesť Taliban k podpisu prímeria so Severnou alianciou, vytvoreniu vlády národnej jednoty a vydaniu Usámu bin Ládina.
Na poslednom z niekoľkých stretnutí, ktorým predsedal vedúci misie OSN v Afganistane Francesc Vendrell, americkí zástupcovia 17. júla v Berlíne údajne hrozili Talibanu vojenským variantom, ak nebude spolupracovať, zvlášť pri vydaní bin Ládina. V rovnakom čase Západ inicioval rozhovory s bývalým afganským kráľom Muhammadom Záhirom o jeho návrate do Kábulu a prevzatí moci.
Podľa Brisarda vyjednávači USA a OSN poslali Talibanu "dvojitú" správu: "Prvá je, že stále s vami rokujeme, avšak v rovnakom čase diskutujeme o alternatíve. Druhá správa bola - ak nedospejeme k dohode, mohli by sme s vami ísť do vojny."
Výsledkom bolo to, že sa Taliban cítil byť pritlačený k múru. Nedá sa s určitosťou povedať, či si vláda v Kábule myslela, že Američania pripravujú ťažký vojenský úder, avšak "samozrejme sa cítili ohrození". Na druhej strane USA pravdepodobne nevedeli o silnom vplyve saudskoarabského miliardára na kábulskú vládu. Ako však tvrdí Dasquie, bin Ládin bol "politickým duchom" Talibanu.
V každom prípade sa tajomníčka amerického ministerstva zahraničných vecí pre južnú Áziu Christina Roccová stretla 2. augusta v Islamabade s talibanským veľvyslancom v Pakistane, aby znova požiadala Kábul o vydanie bin Ládina. Päť týždňov neskôr narazili unesené lietadlá do výškových budov WTC a Pentagónu.
Kniha Zakázaná pravda tiež opisuje, ako americké MZV z diplomatických dôvodov obmedzovalo vyšetrovanie bin Ládina. Autori citujú niekdajšieho protiteroristického predstaviteľa Federálneho úradu pre vyšetrovanie (FBI) Johna O'Neila, podľa ktorého "sú všetky kľúče pre rozbitie organizácie Usámu bin Ládina v Saudskej Arábii".
O'Neil sa sťažoval, že MZV "nebolo schopné dostať niečo od (saudského kráľa)", pričom zasahovalo do jeho vyšetrovania útoku na americký torpédoborec Cole v Jemene z októbra 2000 i teroristických útokov na dve ambasády USA v Afrike z roku 1998. Bin Ládin je v oboch prípadoch hlavným podozrivým.
O'Neill bol podľa vlastných slov blízko k odhaleniu stykov medzi Saudskou Arábiou a bin Ládinovou teroristickou sieťou al-Káida. Takéto odhalenie by však poškodilo vzájomné vzťahy USA a arabského štátu.
"Ministerstvo zahraničných vecí požiadalo O'Neilla, aby prestal vyšetrovať Saudskú Arábiu," povedal Dasquie s tým, že to bola hrozná chyba. V auguste O'Neill rezignoval na svoju funkciu v FBI - a stal sa šéfom bezpečnosti WTC v New Yorku, kde zahynul 11. septembra.
