Po konzervatóriu sa konkurzom dostala do Radošinského naivného divadla, kde účinkuje už sedem rokov. Kamera ju divákom naposledy priblížila v Renčovom českom retrohite Rebelové, kde si zahrala po boku svojej sestry Zuzany. V týchto dňoch skúša na Novej scéne úlohu v muzikáli Cigáni idú do neba. Kvôli nemu nosí v kabelke fajku, učí sa ju držať v rukách, hoci jej to nepomáha zbaviť sa zlozvyku s cigaretou. Narodená v znamení Panny najradšej v belasej a bordovej farbe vonia po kvetinách Ralpha Laurena. Rada počúva Stinga, Toma Jonesa, a rovnako rada dostáva frézie. Herečka, speváčka, tanečnica. Soňa Norisová.

Pred siedmimi rokmi ste zavítali na konkurze do Radošinkého naivného divadla a odvtedy patríte medzi jeho opory. Čím vás stále priťahuje práca v tomto súbore?

Tým istým, čím ma priťahovala, keď som sem prišla pred ôsmimi rokmi. Ani som si neuvedomila, že je to už tak dlho. Radošinské naivné divadlo má poetiku, ktorú mám veľmi rada aj pre osobitý smiech cez slzy. Vyhovujú mi tu aj ľudia, nie sme iba kolegovia, ale aj kamaráti.

Po konkurze vás hodili do vody a za jeden deň ste sa museli naučiť text na záskok do hry Pokoj domu tomuto. Pochopiteľne ste zrejme mali trému, ale ako je to s vašou trémou dnes?

Nie je v tom veľký rozdiel.Stálesom trémistka. Ale, ak sa vydarí prvá scéna na javisku, postupne ju ovládnem.

Improvizujete?

Často. Niektorí kolegovia vedia, že som vďačný objekt, ale aj ja sa občas pokúšam "dostať" ich.

Kanadské žartíky?

Radšej len slovenské. Samozrejme, v rámci únosnosti. Aby sme neuškodili predstaveniu. Najhoršie je, keď sa herci na javisku zabávajú a diváci v hľadisku nie... Aj to sa mi už stalo a je to naozaj zlý pocit.

Ako sa znášate s ostatnými Štepkovými dievčatami?

So všetkými si veľmi dobre rozumiem. Ženský kolektív je perfektný. Rady sa stretneme aj mimo divadla.

Čím to je?

Nie sú medzi nami veľké vekové rozdiely, hoci výnimkou je ten najväčší - s Katkou Kolníkovou. Žiaľ, hráva už menej, a preto sa aj zriedkavejšie stretávame. Keď sa však scukneme, stojí to za to. Prednedávnom sme spolu sedeli v klube a ohromne sme sa nasmiali. Katina je skvelá parťáčka. Duševne rovnako stará, ako my, ostatné dievčatá. U nej vek nehrá úlohu.

Doma v Malackách ste vraj veľa spievali s mamou, babkou a vašou úspešnou sestrou Zuzanou. A čo otec, nepridal sa?

(Smiech.) Spievali sme tak, ako v každej inej rodine, kde to robia radi. Niežeby sme rovno vytvorili orchester alebo organizovali vážne koncerty na súkromných "dýchankoch", ale zaspievali sme si radi. A oco? Rád spieva svojim vysokým tenkým hláskom, ale zato čisto a precítene. Je lekár, a asi preto mu veľmi nie je do spevu...

O vašej sestre Zuzane sa píše, že prišla do Prahy zbohatnúť. Jej kariéra sa sľubne vyvíja, je hviezdou nielen muzikálov, ale aj večierkov. Neľutujete, že ste sa podobne nerozhodli?

Obe nás mrzelo, keď česká tlač priniesla tento nezmysel. Zuzka tam vôbec nešla zbohatnúť, ale skúsiť šťastie. Našla ho, je o ňu veľký záujem. Som tomu rada, pretože je veľmi talentovaná a o svoj úspech sa zaslúžila. Ja neľutujem, že som sa nerozhodla podobne. Snažím sa neľutovať svoje rozhodnutia, asi je zbytočné zamýšľať sa nad tým, čo by bolo, keby som sa vtedy rozhodla inak. Dôležitejšie je tešiť sa z toho, čo robím práve teraz.

Zuzana tvrdí, že ste to boli práve vy, ktorá ju primäla venovať sa muzikálovému herectvu...

Neviem. Skôr mám pocit, že ona to mala v sebe odmalička, ešte skôr ako ja. Na konzervatórium som sa rozhodla ísť až mesiac pred prijímačkami. Zuzka sa celé svoje detstvo predvádzala, ona bola v našej rodine tá malá "herečka". Možno som ju ovplyvnila, pretože som bola staršia a už som fungovala v Bratislave. Moje skúsenosti len potvrdili jej smerovanie.

Ako často sa stretávate?

Málo. Bohužiaľ. Teraz sme si ešte vzácnejšie. Ale vždy, keď je príležitosť stretnúť sa, využijeme ju. Udržiavame aspoň telefonický kontakt, neprejde týždeň, aby sme si nezavolali.

Spolu ste účinkovali v Renčovom filme Rebelové. Ako sa vám spolu robilo?

Vynikajúco. Zuzka je šikovná, dokonale sa poznáme, takže sa mi s ňou, ako s každým blízkym a šikovným človekom, robí lepšie ako s inými. Na našu spoluprácu sa vždy teším.

Filip Renč ju obsadil aj do úlohy Octavie v muzikále Kleopatra. Vy ste vraj mali stvárniť Kleopatru...

Oslovil ma, zúčastnila som sa aj konkurzu, ale vzišlo z toho najmä z časových dôvodov.

Odišli ste z vysokej školy a rozhodli ste sa venovať praxi. Neľutujete?

Neľutujem. Škola by mi určite dala veľa, ale život mi dal možno viac. Možno nie. Opakujem - nad tým sa netreba zamýšľať.

Na nitrianskych Doskách ste si vystrelili z prítomného publika tým, že idete účinkovať do londýnskeho muzikálu. Viacero médií vám to zhltlo. Museli ste veľa dementovať?

Musela. Dokonca viac, ako som očakávala, ale bolo to milé. Mám rada tento štýl humoru. Niektorí ľudia sa ma aj pýtali, či nemám pocit, že mi to môže ublížiť. Určite nie, ale naopak. Uvedomila som si, že je mnoho tých, ktorí mi veria a držia palce. Dúfam, že sme týmto žartíkom nikoho neurazili.

Rozišli ste sa s hercom Dušanom Cinkotom, ale vzápätí ste sa stretli ako pár Cyrano a Roxana v muzikále Cyrano z predmestia. Je to výhoda alebo záťaž poznať svojho umeleckého partnera aj intímnejšie?

V Duškovom prípade to bola skôr výhoda. Nepociťovala som nič negatívne, pracovalo sa nám veľmi dobre a teším sa, že som s ním mohla tento projekt robiť.

Spievate, tancujete, hráte, robíte dabing a spievate vokály. Čo z toho všetkého robíte najradšej?

Lokály? (Smiech) Nie, som rada, že zatiaľ všetko stíham. Neviem vám povedať, čo robím rada, ale fakt je, že ak niečo robím, snažím sa to robiť s láskou.

Nemáte však veľký vzťah k operete. Prečo?

Niežeby sa mi nepáčila, ale opereta nie je "moja šálka kávy". Nejaké som absolvovala, zistila som, že to neviem a ani v nich netúžim účinkovať.

Až na toho Dusíka v réžii Milana Lasicu...

Áno, ale to celé bolo žánrovo trochu posunuté.

V týchto dňoch skúšate na Novej scéne muzikál Cigáni idú do neba. Aký máte z toho pocit?

Keď som sa dozvedela, že sa bude na Novej scéne pripravovať tento muzikál, veľmi som sa potešila. O konkurze som sa dozvedela neskôr, ale chválabohu mi umožnili zúčastniť sa ho. Šťastie sa na mňa usmialo, podarilo sa mi uspieť. Cigáni sú pre mňa srdcová záležitosť. Videla som ich aj v Martinskom divadle v réžii Ľuba Pauloviča. Úžasný zážitok. Navyše, cigánske melódie sú mi veľmi blízke. Zatiaľ sa snažím pochopiť tajomný a slobodný, cigánsky svet. Ak sa mi to podarí, bude sa mi dobre hrať.

Vaša sestra rok a pol neje mäso - bojuje proti chuti na kurča. Máte aj vy niečo, čo si iba ťažko viete odoprieť?

Mám rada všetko nezdravé - parížske šaláty, tatarské omáčky, klobásy. Prežila som trochu ťažšie obdobie, zápasila som so zdravotnými problémami. Telo sa vzbúrilo, prestal ma poslúchať žalúdok a vyľakala som sa. Hoci som v poriadku, začala som si dávať pozor na to, čo zjem, a trochu viac sa starám o svoju telesnú schránku.Ale určite to nepreháňam.

Po Magde Vášáryovej ste druhá herečka vo filme, ktorá exla veľké pivo. Čo pijete v súkromí?

Doma mi pivo nechutí. Mala som s tým pollitrákom problémy aj vo filme. Z alkoholu obľubujem suché martini, suché biele víno, pohárik whisky alebo fernetu. Som ten typ, ktorý veľa nezvládne. Vypijem dva poháriky a hneď je to na mne vidieť. Takže, radšej všetko s mierou.

Autor: Barbora Laucká Foto: Peter Leginský