Zizou - symbol zmŕtvychvstania

Pred majstrovstvami sveta 2002 naspieval Johnny Hallyday hymnu francúzskych futbalistov Allez les Bleus (Modrí, do toho!). Pesnička vtedy veľa šťastia nepriniesla, ale Francúzom sa spojenie najväčšej speváckej hviezdy a ospevovaných futbalistov páčilo.

"Máte medzi Modrými nejakých kamarátov?" spýtali sa Johnnyho. "Samozrejme," odpovedal spevák chladnokrvne. "Veľmi dobre si rozumiem najmä so Zaziem."

Čo sa dá robiť - hoci je Hallyday doma rešpektovanou hudobnou legendou, jeho výrok sa okamžite dostal do silvestrovského programu. Liza, Titi, Didi, Tutu... Vo všetkých tých skratkách a dôverných prezývkach francúzskych hráčov môžete mať chaos.

Ale pomýliť sa pri Zidanovi?

V zábavných programoch sa však často objavuje aj sám Zizou. Každý si z neho môže uťahovať. Ale pozor - nie tak, aby vyznel smiešne, ale iba podarene.

Imitátori sklonia hlavu, trochu ňou potočia doprava, doľava, povedia "nuž, tak teda," a ešte si dve minútky niečo pomrmlú. Lebo asi tak to vyzerá, keď Zinedine Zidane, ktorý bol hviezdou v tíme majstrov sveta z roku 1998 a majstrov Európy v roku 2000, odpovedá na otázky novinárov.

Úsmev ich rýchlo prechádza, keď je zranený, keď sa mu nedarí a mužstvo prehráva. Ako vtedy, keď sa tesne pred začiatkom majstrovstiev sveta v Japonsku zranil a nemohol nastúpiť.

"Nič horšie sa nám nemohlo stať!" písal denník L' Équipe. A veru. Francúzsko nepostúpilo ani zo základnej skupiny. Všetci boli presvedčení, že keby mohol Zidane hrať, mužstvo by určite vyhrávalo. Ako inak si vysvetliť futbalovú potupu? Jediná prijateľná stopa viedla v špekulujúcich médiách ešte ďalej. Zranenie najväčšej hviezdy v tíme majú na svedomí súperi zo Senegalu, africkí čarodejníci, okultné sily a amulety.

Zizou je skrátka vodca

Naopak, so Zidanom máva Francúzsko také šťastie, aké si ani nezaslúži. Ako nedávno v prvom portugalskom zápase proti Anglicku, v ktorom ešte v 90. minúte prehrávalo.

"Chceli sme vyrovnať, to bol náš hlavný cieľ," vysvetľoval Lilian Thuram. "Ani na sekundu sme si nepripustili, že prehráme. Nie je žiadnym zázrakom streliť za tri minúty gól. Ale keď dal Zizou gól aj z penalty, to mi už pripadalo neuveriteľné. Predsa len, vo víťazstvo sme nedúfali."

Spoluhráč Mikael Silvestre dopĺňal: "Zizou nás všetkých zmobilizoval. Pozeral sa na hodiny a hovoril nám, že ešte máme stále čas, že nemusíme zmätkovať a bez rozmyslu hrať. Urobil, čo mal urobiť, a malo to účinok. Zachoval sa vynikajúco. Vhodne a inteligentne. Ale to ma vôbec neprekvapuje. Zizou, to je skrátka vodca."

Bixante Lizarazou vyzdvihol najmä Zidanov úspešný priamy kop: "Ku koncu sa mi už zdal Zizou vyčerpaný. Lenže, tak ako všetci veľkí hráči, jedným obtretím sa o loptu je schopný obrátiť zápas naruby."

Zidane videl zázračný obrat v zápase takto: "Nuž, tak teda, pri priamom kope nebolo čo riešiť. Keď som si chystal loptu, povedal som si, že je to dôležitý kop, že by sme vďaka nemu mohli vyrovnať. Mal som chuť strieľať. Skoncentroval som sa, vystrelil som a trafil som. Aj pri penalte som mal chuť dať gól. Nič ma nemohlo vyrušiť."

Skromný a najsexi

Zidane sa za desať rokov, odkedy si prvýkrát zahral v reprezentácii (jeho debutom bol zápas proti Česku - nastúpil v druhej polovici, keď Francúzi prehrávali 0:2 a dvoma gólmi vyrovnal), skoro vôbec nezmenil. Ostal skromný a stále pôsobí tak trochu nudne.

"Môj deň prejde veľmi pokojne. Vstávam skoro ráno, naraňajkujem sa s deťmi, zaveziem ich do školy a idem trénovať. Po obede niekedy nakrúcam nejaký reklamný spot, potom idem po deti a robím s nimi úlohy. Navečeriame sa a pozeráme DVD, alebo sa ideme prejsť," píše Zidane na svojej stránke zidane.fr.

Jeho sláva naozaj nemá veľa spoločného so slávou Davida Beckhama. Snáď okrem jediného - napriek svojmu nevýraznému vystupovaniu sa vo Francúzsku už niekoľkokrát stal najsexi mužom.

"Dlho sa presadzoval iba na trávniku. Svojimi športovými schopnosťami. Výnimočným zmyslom pre prihrávku a uvoľnenie spoluhráča, driblingom, presnou strelou. V posledných rokoch sa prejavuje aj v šatni. Vôbec nie je mĺkvy. A všetci ho poslúchajú na slovo. Je symbolom nášho zmŕtvychvstania, ktoré sa nám často prihodí," hovorí Mikael Silvestre.

Čestný predseda Novej vlny

Najväčšiu radosť majú z neho doma v Marseille. Jeho rodákom vôbec nevadí, ak sa náhodou ich tím stretne s Realom Madrid a ak aj vďaka Zidanovi prehrá. Hlavne, že sa aspoň na chvíľu vráti. Na mladých a deti pôsobia jeho úspechy mimoriadne motivačne. Je totiž synom alžírskych prisťahovalcov, vyrastal v chudobnej štvrti Castellane. Tu pomohol obnoviť futbalový klub, ktorý pred niekoľkými rokmi pre nedostatok peňazí zanikol. Pomenoval ho Nová vlna a stal sa jeho čestným predsedom.

"Je mi jasné, že keď som ľuďom na očiach, musím im ísť príkladom. A že svoju slávu využijem na dobročinnosť."

Koncom minulého roka urobil detský časopis Journal de Mickey medzi svojimi malými čitateľmi prieskum. Dal im pol hodiny na to, aby zoradili osemdesiat francúzskych osobností podľa sympatií. Len komik Jamel Debbouze a prvá víťazska súťaže SuperStar sa dostali pred Zidana.

V očiach dospelých Francúzov Zizou víťazí. Pravdou však je, že sa mu to podarilo aj preto, že v rebríčku najväčších osobností odmietol figurovať Otec Pierre, ktorý sa stará o francúzskych bezdomovcov.

Chce oddychovať a hrať tenis

Francúzsko sa však ešte nerozhodlo, kto je väčší futbalista - či Michel Platini, kapitán národného mužstva v osemdesiatych rokoch, alebo Zinedine Zidane, ktorý je nielen majstrom Európy, ale aj majstrom sveta. Prežívanie prítomnosti je však silnejšie, dnes má preto k zbožšteniu bližšie ten mladší. A krajina ľutuje, že už nie je práve najmladší.

V Reale mu zmluva vyprší o tri roky, žiadnu inú už nepodpíše. A pred začatím EURO v Portugalsku pridal ďalšiu zlú správu - po turnaji so šampionátmi skončí. Nedá sa vraj prehovoriť ani na majstrovstvá sveta 2006. Bude už len oddychovať a hrať tenis.

To si vo Francúzsku zatiaľ nikto nevie predstaviť.

Zidanova futbalová kariéra

Evidentný talent mal už ako dieťa. Prvý mal oň záujem futbalový klub AS Cannes. Štrnásťročný Marseillčan sa prišiel ukázať na jeden týždeň a ostal šesť rokov. Rodičia s jeho odchodom z domu súhlasili. Rodina, u ktorej mal bývať, sa im zdala sympatická. Keď mal sedemnásť - v roku 1989, debutoval v prvej lige. V zápase proti Nantes, v ktorom proti nemu nastúpili jeho budúci spoluhráči z národného tímu a majstri sveta Marcel Desailly a Didier Deschamps. O dva roky strelil svoj prvý prvoligový gól. S prezidentom klubu mal dohodu, že zaň dostane auto. Slovo bolo dodržané - na to, ako si Zinedine prevezme červené Clio, sa prišli pozrieť všetci spoluhráči.

Keď sa Cannes prepadlo do druhej ligy, o stredopoliara mal záujem Bernard Tapie z Olympique Marseille. Ale príliš ho neprehováral. A tak sa Zidane dostal do Bordeaux.

Svoju kariéru považuje za vyváženú, všetko sa v nej vraj dialo včas a prirodzene: "Prešiel som niekoľkými etapami. V Cannes som rástol, s Bordeaux som chcel zakúsiť niečo nové. Keď som začal hrať aj v reprezentácii, dostal som chuť odísť do zahraničia." V roku 1996 si vybral Juventus Turín, klub, v ktorom ešte nezabudli ani na Michela Platiniho, majstra Európy z roku 1984. Dvakrát sa s ním stal majstrom Talianska. Dnes je tretí rok v Reale Madrid a tu plánuje svoj futbalový život ukončiť.

Úspechy Zinedina Zidana

Francúzska reprezentácia

1998 - majster sveta

2000 - majster Európy

Juventus Turín

1996 - víťaz Európskeho superpohára

1996 - víťaz Interkontinentálneho pohára

1997 - majster Talianska

1997 - víťaz Talianskeho superpohára

1998 - majster Talianska

Real Madrid

2001 - víťaz Španielskeho superpohára