Viliam Klimáček (1958) pôsobil deväť rokov ako lekár, dnes sa živí divadlom a písaním. Je spoluzakladateľom divadla GUnaGU, pre ktoré píše hry, režíruje a hrá. Píše aj pre iné divadlá, vrátane SND a pražského ND, pre rozhlas a televíziu, vydal niekoľko románov, poviedky, zbierky poézie aj rozprávky. Je šesťnásobným držiteľom prestížnej ceny Alfreda Radoka za najlepšiu českú a slovenskú hru roka. Foto - Miroslava Cibulková.

Kuchyňa, recepty a najmä sladké zákusky sa často objavujú v textoch dramatika Viliama Klimáčka. O jedle napísal dokonca celú divadelnú hru Hlt, v predstavení Defčátko zase herečka varila na javisku praženicu, v rámci televíznej inscenácie zaznel recept na vínové šodó.

Ako je však na tom dramatik s varením v civile? "Keď som si niekedy na stáži musel variť sám, stravoval som sa príšerne. Jedol som najmä 'sáčkové' glutamanové polievky. Je hrozné, že takmer všetko, čo človeku chutí, je nezdravé. Mne takto chutí glutaman, asi preto mám rád čínsku kuchyňu."

To však neznamená, že sa u Klimáčkovcov dobre nevyvára. Jeho žena Margaréta je skvelá kuchárka. A obetavá. Neraz varí aj tri rôzne večere, aby ulahodila každému z rodiny.

Celkom nepoužiteľný však Viliam Klimáček v kuchyne nie je. Okrem teplých nápojov zvládne ešte cestoviny, praženicu a puding. Zato vlastní veľa krásnych kuchynských artefaktov. Ešte z čias, keď, ako vraví, prežíval burzové obdobie a kupoval krásne zabudnuté veci z dvadsiatych a tridsiatych rokov minulého storočia.

"Mám zbierku starých kuchárskych kníh, pár kusov kuchynského riadu, modrý smaltovaný obedár, zbierku skla, ďalej prvorepublikovú reklamnú tabuľu od firmy Maggi a plech s formičkami, do ktorých sa odlievali nugátové či čokoládové cukríky. Zbieral by som aj ďalej, lenže v paneláku to nemám kde dávať."

Sanitra verzus "éčka"

Klimáčkov spoluzakladateľ divadla GUnaGU Ivan Mizera, ktorý dnes žije za oceánom, bol gurmán, ktorý výborne varil. A tak spoločne urobili hru Hlt s podtitulom "o jedle a o láske". Zobrazovala ideálnu spoločnosť 21. storočia, kde sa konzumujú len duchovné hodnoty a jedlo jedia iba disidenti.

"Namiesto samizdatov sa v hre tajne pašovali recepty. V scenári bol aj skutočný historický recept na múčnik, ktorý práve Mizera našiel v jednej zo starých kuchárok. Množstvá sa udávali v starých váhových jednotkách a dodnes si pamätám, že sa doň mala pridať sanitra. Presne neviem, čo to chemicky je, zrejme nejaký kypriaci prášok, a dávala sa len štipka, ale mne to znelo veľmi čudne a určite by som ju do jedla nedával. Hoci ktovie, čo my dnes zase jeme v tých 'éčkach'."

Dialógy s vegánkou

Keď si rodina Klimáčkovcov vyrazí niekam na obed, vždy skončia v pizzerii.

"Nemôžeme do žiadnej normálnej reštaurácie. Syn sa stravuje striedmo, takmer ako budhista. Objednáva si iba pizzu, aj tú len s rajčinovým základom a olivami, nesmie na nej byť ani gram syra. No a dcéra bola donedávna dokonca vegánka, teda nejedla ani vajíčka, ani mlieko, maslo, skrátka nič živočíšneho pôvodu. Príliš som s tým nesúhlasil, ale akurát som si vypočul, ako sú včely vykorisťované, pretože ľudia ich oberajú o plod ich práce - med. Naše debaty o jedle mávali až tragikomické rozmery, niekedy som sa cítil ako vo vlastnej hre s absurdnými dialógmi. Momentálne je dcéra v štádiu vegetariánskom a je to už lepšie. Ani nás s manželkou veľmi neodsudzuje, keď si občas dáme aj mäso."

Sója, no tiež slaninka

Viliam Klimáček vraj zje všetko, no vegánske jedlá mu nechutili. Na rozdiel od vegetariánskych, ktoré si dá rád.

"Keďže pracujem najmä doma, aby som stále nesedel v byte, občas si zájdem na obed do mesta. Najradšej do vegetariánskej reštaurácie. Do 'vegetky' chodím len asi rok a pol a bol to pre mňa obrovský objav, čo všetko sa dá uvariť napríklad z obyčajnej sóje. Ja by som mohol existovať bez mäsa. Oveľa radšej mám sójové nátierky, tofu. Chute sa mi zmenili len pred niekoľkými rokmi, keď ma začali liečiť kamaráti, s ktorými som študoval medicínu, a začali zdôrazňovať, že treba zmeniť životný štýl, lebo už nemám dvadsať. Poslúchol som a dnes základ mojej stravy tvorí zelenina, olivový olej, sója, ryža a kuracie mäso. Ale zase, tak ako sa snažím držať, niekedy musím, naopak, uletieť a keď nájdem v chladničke kúsok slaniny, odfaklím si a zjem ju s horčicou."

Vône exotiky

K obľúbenejším spisovateľovým jedlám patria francúzske zemiaky a na dovolenkách mu zachutili talianska a grécka kuchyňa.

"Všetko robia na olivovom oleji, používajú veľa zeleniny. Milujem najmä cestoviny, musaku a syr feta, ktorý sa dá kúpiť aj u nás, ale tu sa mi zdá prislaný."

Keď bol Viliam Klimáček nedávno v Londýne, ochutnával najmä etnické kuchyne.

"Marocká mi príliš nechutila, zdala sa mi bez chuti, ale možno som len nemal na tanieri tú správnu vzorku. Naopak thajská a indická boli skvelé. Páčili sa mi farby, vône i to, že veľa varili z mojej obľúbenej sóje."

Bitka o krowky

Aj keď vraj na to nevyzerá, sladké ho neláka.

"Ale keď občas zájdem do cukrárne a nájdem tam kávové zrná či iné zákusky mojej mladosti, to si dám rád. No a nedávno sme s divadlom boli hrať na festivale v Tešíne a odtiaľ som doniesol asi dve kilá krowiek. Aby som deťom, ukázal, čo to bol socializmus, mliečna strava z Poľska. Skoro sa o ne pobili, nakoniec som ich musel odrátať na kusy, aby každý z rodiny dostal presnú štvrtinu." BARBORA DVOŘÁKOVÁ

Recepty Viliama Klimáčka

Staroturanské nakladané rezy

(recept mojej mamy zo Starej Turej na slávnostné jedlo)

Približný odhad pre 4 osoby: 4 až 6 bravčových rezňov (radšej dajte viac, neoľutujete), 0,5 kg údeného mäsa, za hrsť hríbov, 200 g neúdeného eidamu, 1-2 šľahačkové smotany, cibuľa, horčica, soľ

Na naolejovaný plech naukladáme kolieska cibule. Naklepané rezne posolíme a naukladáme na kolieska cibule. Hríby posekáme, osolíme, okoreníme a opražíme na cibuľke a túto zmes položíme na každý rezeň. Na hríby potom položíme plátok údeného mäsa, ktorý potrieme horčicou, na to položíme plátok tvrdého syra a naň veľkú lyžicu hustej smotany. Celkom navrch sa dá ešte koliesko cibule.

Začneme piecť v mierne teplej rúre asi 45 minút pred podávaním.

Podávame s hranolčekmi alebo ryžou.

Stratená srnka (Kura a la divina)

600 g kuracích pŕs (cca 4 ks), 150 g anglickej slaniny, 300 g koreňovej zeleniny (mrkva, petržlen, zeler),1 bobkový list, 2 guľôčky nového korenia, 2 lyžičky medovníkového korenia, 3 lyžice brusnicového kompótu, 2 dcl červeného vína, 2 dcl sladkej smotany, olej, mleté čierne korenie

Kuracie prsia nakrájame na tenké plátky, posolíme, okoreníme a zavinieme do nich plátok slaniny. Závitok prepichneme špáradlom, aby sa nerozpadol. Mäso sprudka opečieme na oleji a vyberieme ho. Vo výpeku opečieme nakrájanú zeleninu. Po 3 minútach vložíme do zeleniny opečené mäso, zalejeme ho vínom a dusíme spolu s medovníkovým a novým korením, bobkovým listom a brusnicovým kompótom domäkka.

Mäkké mäso vyberieme a zeleninu rozmixujeme. Vzniknutú omáčku zalejeme smotanou, dochutíme soľou. Mäso podávame s omáčkou a zemiakovými knedličkami.