Strach zo zlých známok majú najmä menšie deti, pretože ešte nemajú vyvinuté obranné mechanizmy pre záťažovými situáciami. Staršie deti svoje obavy prekrývajú ľahostajnosťou. ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL

Zajtra si preberie koncoročné vysvedčenia vyše 900-tisíc žiakov základných a stredných škôl. "Vysvedčenia sú mocným nástrojom, ktorý môže zbližovať alebo odďaľovať deti a rodičov. Dobré vysvedčenie dieťaťa berú rodičia ako svoju výhru a svoj úspech, slabšie vysvedčenie zase ako prehru, niekedy až hanbu," hovorí Daniela Lovášová z Linky detskej dôvery v Košiciach.

Podľa školskej psychologičky Gabriely Herényiovej je vysvedčenie pre deti asi to, čo pre nás výplatná páska. "Je to totiž výsledok polročnej práce."

Deti, ktoré majú na vysvedčení horšie známky, ako by chceli, sa už týždne pred ich odovzdávaním trápia nad reakciami rodičov. Niektoré volajú na linky dôvery, iné sa obracajú na školského psychológa. "Deti vedia, že rodičom záleží na dobrých známkach a že za zlú známku ich neminie trest. Od výčitiek za to, že boli s kamarátmi dlho vonku namiesto učenia, cez zákaz ísť na diskotéku, až po neblahé telesné tresty," hovorí D. Lovášová.

Strach a obavy trápia najmä mladšie deti, ktoré ešte nemajú vypestované obranné mechanizmy pred záťažovými situáciami. Staršie deti zlé známky znášajú lepšie, tvária sa, že im na nich nezáleží. Podľa Lovášovej to nie je preto, "že by ich zlá známka nemrzela, alebo že by im nezáležalo na tom, ako sa rodičia trápia. Naučili sa však strach prekrývať ľahostajným postojom."

Z opakovaných priekumov občianskeho združenia Slovenská nádej dieťaťa vyplýva, že za známky je občas trestaných až 30 percent detí, a až sedem percent detí často.

Školská psychologička G. Herényiová však hovorí, že dnes už telesné trestanie za známky ustupuje. "Problém však je, že nastupuje psychické trestanie, niekedy až vydieranie. Poznám rodinu, kde keď dieťa donesie zlú známku, týždeň sa s ním nerozprávajú. Takúto rodinnú ignoráciu, až šikanovanie, deti veľmi zle znášajú," vraví.

Podľa nej si treba uvedomiť, že známka vypovedá nielen o tom, ako sa dieťa učilo, ale aj o tom, ako mu učivo vysvetlil pedagóg, a aké malo doma podmienky na učenie.

V niektorých krajinách si zo známok na vysvedčení nerobia takú ťažkú hlavu. Napríklad v Taliansku nie je vysvedčenie žiadnym "sviatkom", deti ho do rúk ani nedostanú. "Vysvedčenia preberajú rodičia, jednoducho sa postavia do radu pred zborovňou a podpíšu ich prevzatie. Dvojky, trojky a štvorky sú bežné známky, jednotky sú skôr výnimočné. Zaujímavé tiež je, že deti sa medzi sebou nerozprávajú, aké dostali známky - jednoducho sa to nepatrí," hovorí Ilona Stovíčková, ktorá s dcérou žije v Taliansku už niekoľko rokov.