KDH zápas o zákon o študentských pôžičkách, ktorým sa malo zaviesť aj školné na vysokých školách, nevzdáva. Rada hnutia cez víkend "poverila predsedníctvo KDH, aby urobilo všetky kroky na jeho presadenie v Národnej rade," informoval predseda kresťanských demokratov Pavol Hrušovský.

Je otázne, či medzi tými všetkými krokmi bude aj požiadavka KDH, aby bol návrh zákona už spojený s hlasovaním o dôvere vláde. Logiku by to malo, lebo zavedenie školného na vysokých školách je súčasťou programového vyhlásenia vlády.

Počas uplynulých mesiacov sa voči školnému sformovala rôznorodá opozícia pozostávajúca z časti študentov, akademickej obce, parlamentnej opozície (SMER, HZDS) a Slobodného fóra. Mnohé argumenty proti vychádzali buď z neznalosti veci, alebo boli úmyselne skreslené. Pritom fakt, že ide o nekomerčné "mäkké" pôžičky a zároveň o regulované školné, je z odmietnutého návrhu zákona o študentských pôžičkách a novely vysokoškolského zákona celkom zjavný.

Výpočet školného

Školné, ako aj základ na jeho výpočet stanovil zákon o vysokých školách už v roku 2002. Je to desať percent z priemernej sumy, ktorá pripadá na jedného študenta denného štúdia z celkových bežných výdavkov, poskytnutých verejným vysokým školám zo štátneho rozpočtu. Pokiaľ študenti neprekročili štandardnú dĺžku štúdia, školné neplatili.

Výška školného

Verejná vysoká škola pri určovaní školného podľa novely vysokoškolského zákona by nesmela prekročiť zákonom stanovené hranice. Minimálne školné bolo stanovené ako polovica základu na výpočet školného; maximálne ako trojnásobok základu.

Nárokovateľnosť študentskej pôžičky

Každý študent s trvalým pobytom na Slovensku, ktorý by o pôžičku požiadal, by mal na ňu právny nárok.

Maximálna výška pôžičky

Bola limitovaná výškou školného na verejnej škole. Inými slovami, študent si mohol požičať najviac takú sumu, ktorá zodpovedala požadovanému školnému na ten-ktorý akademický rok a študijný program.

Úročenie študentských pôžičiek

Úroková sadzba sa odvíjala od nákladov, ktoré by štát vynaložil na získanie peňazí na finančnom trhu. Štát má spravidla najvýhodnejšie podmienky na získanie úverov, preto úrokové sadzby študentských pôžičiek mali byť nižšie oproti úrokom v komerčných bankách.

Ručenie pôžičky

Ručenie študentskej pôžičky sa nevyžadovalo. Ak ale študent nemal ručiteľa, k základnej úrokovej sadzbe sa mu pripočítalo do 1,5 percenta.

Lehota splatnosti pôžičky

Minimálna lehota splatnosti študentskej pôžičky bola stanovená na 10 rokov priamo v návrhu zákona.

Výška mesačnej splátky

Výšku bežnej mesačnej splátky mal určovať správca pôžičkového fondu v závislosti od výšky pôžičky, jej úročenia, doby splatnosti a sociálnej situácie dlžníka. Počas štúdia mal študent nárok na odklad splácania pôžičky. Keby absolvent vysokej školy v čase jej splácania nemal dostatočné príjmy, správca fondu mu bol povinný mesačnú splátku primerane znížiť. V prípade nezamestnanosti dlžníka alebo v situácii, keby jeho príjmy boli nižšie či rovné minimálnej mzde, mesačná splátka sa rovnala nule. Ak by bola dlžníkom samostatne zárobkovo činná osoba a jej príjem by nedosahoval minimálnu mzdu, správca jej bol povinný vymerať mesačnú splátku vo výške jednej desatiny minimálnej mzdy.

Vymáhanie pôžičky

Návrh zákona o študentských pôžičkách otázku vymáhania splátok osobitne neriešil.

Štipendiá

Zvláštnou kapitolou spoplatnenia vysokoškolského štúdia bola nová právna úprava štipendií - najmä sociálneho štipendia, ktoré sa študentom vyplácajú zo štátneho rozpočtu. Na rozdiel od súčasného málo transparentného stavu, kritériá na získanie sociálneho štipendia, ako aj jeho výška boli upravené priamo v návrhu novely vysokoškolského zákona. Každý študent tak mohol priamo zo zákona zistiť, či má na sociálne štipendium z hľadiska svojej sociálnej situácie nárok a tiež jeho výšku.

Ak podľa dosahovej štúdie maximálna výška štipendia dnes dosahuje 2000 Sk, v prípade schválenia novely vysokoškolského zákona by to bolo približne 6 870 Sk. Navyše, počet poberateľov štipendií by sa z dnešných 11 percent zvýšil na 30 percent.

Mesačné splátky študentských pôžičiek päťročné štúdium trojročné štúdium

Pozn.: Platí pre 10 rokov splácania pôžičky Zdroj: návrh rezortov školstva a práce