FOTO - ARCHÍV

Pred 150 rokmi, 7. júla 1854, zomrel jeden zo zákonodarcov elektrického veku Georg Simon Ohm. Patrí medzi velikánov vedy 18. a 19. storočia, ako boli Alessandro Volta, André Ampere, Michael Faraday, James Watt alebo James Maxwell. Ich mená nesú dodnes používané základné fyzikálne merné jednotky. Ohm je jednotkou odporu.

Ohm sa narodil v bavorskom meste Erlangen 16. marca 1789, niekoľko mesiacov pred revolúciou vo Francúzsku. Tá však, našťastie, jeho osud neovplyvnila. Oveľa väčší vplyv mal naňho otec Johann Wolfgang. Bol vyučeným zámočníkom, neúnavne však študoval, aby mohol dať svojim trom deťom (ďalšie štyri zomreli) lepšie vzdelanie ako vtedajší gymnaziálni učitelia. Johann Wolfgang ctil zásadu, že dril, stres a memorovanie k ničomu nevedú.

Mal však aj tvrdú ruku. Keď videl, že jeho syn na erlangenskej univerzite uprednostňuje korčuľovanie, tanec a biliard pred vedou, poslal ho po troch semestroch do švajčiarskeho Gottstadtu. Georg si tam musel zarábať na živobytie, súčasne však horúčkovito študoval práce najvýznamnejších matematikov - Eulera, Laplaceho a Lacroixa. Keď sa v apríli 1811 vrátil na erlangenskú univerzitu, už o pol roka získal doktorát z matematiky.

Jeho problémy sa tým neskončili. Ako súkromný docent mal na univerzite dobré meno, ale nijaké vyhliadky na postup a veľmi zlý plat, preto po troch semestroch opäť skončil. Jeho ďalšie miesto na gymnáziu v Bambergu bolo ešte horšie. Vtedy sa rozhodol, že už viac nechce byť chudobným učiteľom na chudobnej škole a začal pracovať na svojej prvej knihe - o výučbe geometrie.

V roku 1817 Ohm získal miesto učiteľa matematiky a fyziky na jezuitskom gymnáziu v Kolíne nad Rýnom. Malo solídne fyzikálne laboratórium, v ktorom si mohol vyrábať rôzne silné a dlhé vlákna potrebné na pokusy.

V Kolíne urobil jeden z nosných, ale aj najväčšmi diskutovaných objavov elektrotechniky, keď dokázal závislosť elektrického prúdu od napätia a odporu (jednotka odporu sa od roku 1877 volá ohm). Princíp, ktorý dnes poznáme ako Ohmov zákon, sformuloval v slávnej knihe Die galvanische Kette, matematisch bearbeitet (Matematicky skúmaná galvanická reťaz). Vyšla v roku 1927 a dnes sa predáva jej originál takmer za 20-tisíc dolárov.

Ohm očakával ovácie, prišlo však ďalšie sklamanie. Odmietli ho najmä zástancovia názoru, že rovnako ako teplo aj elektrina je fluidum. Okrem toho v knihe bolo veľa matematiky, čo sa vtedy medzi fyzikmi "nenosilo". Ešte dvadsať rokov po Ohmovej smrti skúmala vedecká komisia platnosť jeho záverov.

Po neúspechu knihy sa mu zrútil celý svet, a preto odišiel z Kolína, nerešpektujúc prosby študentov, aby zostal. Dlho sa živil príležitostnou výučbou matematiky, skúšal experimentovať v optike a akustike. Po univerzite neprestal túžiť ani vtedy, keď ho vymenovali za profesora na technike v Norimbergu.

Triumf prišiel až v roku 1842, keď ho prijali ako zahraničného člena Kráľovskej spoločnosti v Londýne. Krátko nato sa stal členom korešpondentom akadémií v Berlíne, Turíne a nakoniec aj plnoprávnym členom Bavorskej akadémie vied. Dva roky pred smrťou sa Ohmovi splnil jeho sen: ako 63-ročný konečne získal miesto riadneho profesora fyziky na mníchovskej univerzite.

Napriek neprajnému osudu mal Ohm obrovské šťastie. V roku 1877 zistil James Maxwell pri skúmaní pozostalosti objaviteľa vodíka Henryho Cavendisha, že tento britský chemik sformuloval Ohmov zákon sedemdesiat rokov pred Ohmom, nezverejnil ho však. Vo vede platí len to, čo je publikované, preto prvenstvo zaslúžene patrí Ohmovi.

Michael Faraday raz povedal: "Vede je jedno, komu sa neskôr pripíše objav jej tajomstva." Ako vidieť, ľuďom to jedno nie je.

Zajtra - Kim Ir-sen