Dovolenkové stretnutia s morskými živočíchmi môžu byť príjemné (i z gastronomického hľadiska), nepríjemné i priamo osudové. Našťastie, v bežných turistických lokalitách, kam chodí na dovolenky väčšina z nás, určite nehrozia žiadne životunebezpečné situácie, je však dobré sa na stretnutie s drobnou morskou faunou pripraviť. Množstvo druhov živočíchov, s ktorými prídete do styku, je priamo úmerné hĺbke, do ktorej ste ochotní alebo schopní vstúpiť. Neplavci, odkázaní na prechádzky po pláži či plytkom morskom dne, veľa živého neuvidia. Akurát po búrke možno nájsť vyvrhnuté desiatky druhov schránok mäkkýšov, ježovky, zvyšky medúz, prípadne hviezdovky. V nespornej výhode sú plavci, najmä tí, ktorí ovládajú potápanie so "šnorchlom", nehovoriac o poloprofesionáloch v neoprénoch so zásobou vzduchu na chrbte.
Ježovky
Každý, kto sa kúpal v Stredozemnom mori, iste nezabudne na dobrú radu, že ani do vody sa neoplatí vbehnúť naboso. Ostne väčšiny druhov ježoviek sú totiž veľmi krehké a po zabodnutí sa ľahko odlamujú, navyše, niektoré sú na koncoch vybavené spätnými háčikmi. Ak sa rana dôkladne nevyčistí, zvyšky ostňov v nej začnú hnisať, čo vyvoláva nielen bolesť a neznesiteľné pálenie, ale zápal môže prerásť až do gangrény (odumierania tkaniva). V žiadnom prípade zapichnutý osteň nepodceňujte. A pred vstupom do vody si vždy radšej obujte cvičky či tenisky.
Ježovky majú aj jednu svetlú stránku. Surové ikry a mlieč pokvapkané citrónovou šťavou sú vraj výbornou delikatesou. Nesmú sa však jesť v období rozmnožovania, vtedy sú vaječníky týchto morských potvor jedovaté!
Ulity a lastúry
V moriach žijú desiatky tisícok rozličných ulitníkov a lastúrnikov. Len na ich stručné predstavenie by bolo treba spísať hrubú knihu, preto vyberáme len zopár zaujímavostí. V Stredozemnom mori žijú ulitníky menom ostranky. V staroveku sa využívali na výrobu chýrneho purpuru, ktorým sa farbili látky na odevy vtedajšej smotánky. Z purpuru sa vyrábal aj atrament, ktorým sa však mohol podpisovať iba cisár.
Podobné ulitníky, produkujúce purpurové farbivo, žijú tiež v Čiernom mori pri bulharskom pobreží. Pricestovali tam celkom nedávno, okolo roku 1941, ako čierni pasažieri na jednej z lodí križujúcich trasu Japonsko - Bulharsko. Tieto dravce menom rapany sa však postupne tak rozmnožili, že padli do oka ktorémusi z domorodých živnostníkov. Od tých čias sa z ich ulít vyrábajú rozličné suveníry a šperky, známe sú najmä náhrdelníky z plochých zbrúsených rezov.
Pred spracovaním sa nalovené mäkkýše nechajú na pobreží uhynúť, potom ich zberači zbavia schránok a mŕtve telá nahádžu späť do mora. Ak ich niečo pažravé nepohltí, pôsobením slanej vody a slnečných lúčov sa začína fotochemický proces vytvárania purpuru. Doplatil naň už nejeden prímorský dovolenkár - stačí, keď sa vám zvyšok rapany obtrie o plavky a hneď ste okrášlení purpurovou škvrnou, ktorú neodstráni ani najspoľahlivejší prací prášok s bieliacim účinkom.
Dno teplejších európskych morí obýva symbol známej naftárskej firmy Shell, alias hrebeňovka veľká. Na jej lastúrach sa v lepších reštauráciách podáva obľúbené jedlo ragout fin. Dekoratívny tvar hrebeňovky inšpiroval umelcov i architektov a v lastúre hrebeňovky vynieslo more na breh bohyňu lásky Venušu, ako možno vidieť na známom Botticelliho obraze.
Ďalší zaujímavý ulitník z európskych morí sa volá ušo. Toto zaujímavé meno dostal preto, lebo pripomína ľudské ucho. Jeho ploché ulity sú z vonkajšej strany pri okraji perforované a z vnútornej strany sa pôsobivo perleťovo lesknú, takže väčšie exempláre môžu poslúžiť ako exkluzívna mydelnička.
Medúzy a mechúrnatky
Všetky medúzy sú mäsožravé, bežne lovia planktón a niektoré druhy si trúfnu aj na väčšie kôrovce či ryby. Ich veľkosť sa pohybuje od niekoľkých milimetrov až po obra, žijúceho v severnej časti Atlantického a Tichého oceánu, ktorý sa pýši dvojmetrovým priemerom zvonu a tridsaťšesťmetrovými ramenami.
Najnebezpečnejšími medúzami sú štvorhranky. Ako názov napovedá, majú tvar štvorhranného zvona. Obývajú teplé moria a na rozdiel od iných svojich príbuzných, sú dobrými plavcami. Zrejme najnebezpečnejšou medúzou je štvorhranka Fleckerova. Má na svedomí desiatky úmrtí, našťastie, žije až pri pobreží Austrálie, teda mimo zvyčajných destinácií bežného Stredoeurópana. Stredozemné more a Atlantický oceán ukrýva mierumilovnejšiu a neškodnejšiu štvorhranku stredomorskú.
Veľmi zaujímavým živočíchom je mechúrnatka portugalská, príbuzná medúz. Skladá sa z niekoľkých jedincov, z ktorých každý má svoju samostatnú funkciu. Na hladine sa vznáša hlavná časť, meňavo sfarbený plynový mechúr. Z jeho spodnej strany visí do vody viacero akvamarínových, asi tridsať centimetrov dlhých vláken, vyzbrojených batériami pŕhlivých buniek. Pri silnom popálení hrozí, že plavec prudkú bolesť nezvládne a utopí sa. Okrem toho jed mechúrnatiek, podobný kobriemu, spôsobuje srdcové problémy, ktoré môžu pretrvávať aj niekoľko hodín.
V bežných turistických destináciách (európske moria, Atlantický oceán) žiadni medúzí vrahovia nečíhajú. Nájdeme tu len menej nebezpečné druhy. Belavé rôsolovité tanierovky sú neškodné, treba si len dávať pozor na oči, dotyk môže spôsobiť prekrvenie, ale spravidla pomôžu očné kvapky. Dotyk pŕhlivých medúz je nepríjemnejší, pretože majú jedové vrecká. Pripomína silné popŕhlenie žihľavou a to sa, ako vieme, dá prežiť. Len osoby trpiace alergiou môžu mať problémy, preto je v takomto prípade namieste vyhľadať lekársku pomoc.
Trpezlivé dravce
Jedným z typických symbolov morského pobrežia sú hviezdovky. V Baltickom mori žijú dva druhy, v teplejších moriach sú hojnejšie. Hviezdovky sú dravce, ale našťastie si vystačia s lastúrnikmi. Pri love sú vytrvalé a neúnavné. Dobiedzajú, až kým zovretie oboch polovíc lastúry nepovolí. Stačia len dve desatiny milimetra a hviezdovka do škáry vsunie lalok predného žalúdka. Vzápätí pomocou tráviacich štiav začne s rozkladaním a vstrebávaním koristi. Po takomto hodovaní zostanú len prázdne, dočista "vylízané" lastúry.
Morské uhorky
Holotúrie, ako sa týmto živočíchom s uhorkovitým telom odborne hovorí, žijú takmer vo všetkých moriach, chýbajú v málo slaných oblastiach, napríklad v Baltickom mori. Napriek nevábnemu vzhľadu sú vyhľadávanou pochúťkou. Pečené ich oceňujú najmä Japonci a Filipínci, Indonézania z nich zasa pripravujú jedlo nazývané trepang, ktoré svojím rôsolovitým vzhľadom pripomína našu huspeninu. Niektoré druhy holotúrií sú jedovaté, preto konzumujte len to, čo vám odporučia priateľsky naladení domorodci.
Foto - Pavol Majer a archív
Autor: Tomáš Čejka
