Jednotlivé spôsoby skončenia pracovného pomeru a dôvody na to upravuje zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov. Pracovný pomer možno skončiť okrem dohody zamestnanca so zamestnávateľom výpoveďou zamestnávateľa/zamestnanca, skončením v skúšobnej lehote, uplynutím doby v prípade pracovného pomeru na dobu určitú a okamžitým skončením pracovného pomeru.

Ak chcete so zamestnancom skončiť pracovný pomer (a nejde o zamestnanca v skúšobnej lehote), prichádza do úvahy skončenie dohodou, resp. skončenie niektorým zo spôsobov naviazaných na porušenie pracovnej disciplíny, pretože zamestnanec svojím konaním porušil viaceré ustanovenia Zákonníka práce. Dôležité je posúdenie miery závažnosti tohto porušenia, od ktorej sa odvíja aj prípadná možnosť tzv. okamžitého skončenia pracovného pomeru. Tú treba posudzovať predovšetkým z úpravy v pracovnej zmluve, resp. v pracovnom poriadku, prípadne z následkov, ktoré boli spojené s tým, že sa zamestnanec bez včasného ospravedlnenia nedostavil do práce.

Okamžité skončenie pracovného pomeru však Zákonník práce viaže na splnenie viacerých podmienok. Zamestnávateľ môže pracovný pomer skončiť iba výnimočne, a to iba z dôvodov taxatívne stanovených v paragrafe 68 ods. 1 Zákonníka práce. V tomto prípade by mohlo byť dôvodom to, že zamestnanec závažne porušil pracovnú disciplínu. Zamestnávateľ tak môže urobiť len v jednomesačnej lehote odo dňa, keď sa dozvedel o dôvode na okamžité skončenie, najneskôr však v lehote jedného roka od vzniku tohto dôvodu. Zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný pomer s tehotnou zamestnankyňou, so zamestnankyňou alebo zamestnancom na rodičovskej dovolenke alebo so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Podľa paragrafu 70 Zákonníka práce sa musí okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočniť písomne. Zamestnávateľ musí vymedziť dôvod okamžitého skončenia tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a zároveň to musí byť v stanovenej lehote (t. j. v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie) doručené zamestnancovi (do vlastných rúk), inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Na to, aby došlo k platnému skončeniu pracovného pomeru týmto spôsobom, musia byť všetky uvedené podmienky splnené súčasne.

Ak by neboli splnené všetky podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru, podľa paragrafu 61 a nasl., môžete skončiť pracovný pomer so zamestnancom výpoveďou. Opäť však platí, že pre platnosť výpovede musíte dodržať všetky podmienky stanovené Zákonníkom práce. Ak by teda išlo o menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, je zamestnávateľ oprávnený dať zamestnancovi výpoveď v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na výpoveď dozvedel, ak zamestnanca v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornil na možnosť výpovede. Zároveň zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať (a to ani na kratší pracovný čas v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce), ak zamestnanec nie je ochotný prejsť na inú pre neho vhodnú prácu, ktorú mu zamestnávateľ ponúkol v mieste, ktoré bolo dohodnuté ako miesto výkonu práce.