FOTO - ARCHÍV
Posledný júnový deň vláda schválila zákon o náhradnom výživnom. Podľa neho od januára 2005 začne štát platiť výživné deťom, ktorým neplatí výživné súdom určený vyživovateľ. Štát potom bude spätne výživné od neplatiča vymáhať, a to s 25-percentným penále na mesiac.
Náhradné výživné nepomôže, ak si úrady nebudú plniť svoje povinnosti, tvrdí však Národná asociácia sudkýň. Problém je totiž často v tom, že u neplatičov výživného je ťažké dokázať, či majú nejaké príjmy. "Dnes, keď je mnoho nezamestnaných - smerom na východ Slovenska je to výraznejšie - nie je výnimkou, že súd výživné určiť nemôže. Povinný rodič je dlhodobo nezamestnaný a poberá len sociálne dávky. U mnohých je pritom evidentné, že evidencia na úradoch práce je len účelová, aby sa vyhli vyživovacej povinnosti. Často pracujú načierno, pretože zo sociálnych dávok by nevyžili ani sami," povedala Ľudmila Babjaková z asociácie.
Sudkyne upozornili, že kontrola tých, čo poberajú dávky, zlyháva. Súdy podľa nich ťažko môžu suplovať prácu úradov práce a sociálnych vecí či daňových úradov, a rodič, ktorý sa stará o deti, tiež nemá možnosť a čas získať konkrétne dôkazy o tom, že bývalý manžel pracuje načierno. "Väčšinou je to matka, kto má deti vo výchove, mnohokrát je tiež nezamestnaná a žije len zo sociálnych dávok. Deťom však treba dať najesť a zabezpečiť im slušný život, a tak je nútená požičiavať si s tým, že keď si nájde robotu, alebo otec začne platiť výživné, vráti to," vraví Babjaková.
Sudkyne sa preto snažia v pripravovanom zákone o rodine presadiť po vzore západoeurópskych krajín model, kde by bolo legislatívne určené minimálne výživné. Dnes totiž naše súdy výživné často ani neurčia, ak je rodič, ktorý by ho mal platiť, nezamestnaný. V takomto prípade by súd musel určiť aspoň minimálne výživné.
Za rodičov v hmotnej núdzi by ho platil štát, ktorý by si ho od nich bez penále vymáhal potom, ako by sa im podarilo zamestnať.
Aby štát zlepšil vymáhanie vyplateného náhradného výživného, mal by podľa Babjakovej urobiť zmeny práve v evidencii nezamestnaných, kontrole čiernej práce a daňových únikov. "Zrejme by bolo dobré zainteresovať aj samosprávu, kde skôr vedia, či občan skutočne nemá možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť k deťom, alebo sa jej úspešne vyhýba," uzavrela. (haj)
V skratke o náhradnom výživnom
onáhradné výživné môže požiadať dieťa prostredníctvom svojho zákonného zástupcu, ak jeho súdom určený vyživovateľ nezaplatil súdom určené výživné po dobu troch po sebe idúcich mesiacov
náhradné výživné môže dostať iba rodina, ktorej príjem nie je väčší ako 2,2-násobok životného minima pre členov rodiny (v prípade, ak matka žije s dieťaťom sama, je to najviac 14 652 korún).
žiadať o náhradné výživné sa bude na príslušných úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny
neplatič sa musí 15 dní odo dňa, ako ho úrad vyzve, vyjadriť, prečo výživné neplatil. Ak sa preukáže dokladom, že výživné zaplatil, konanie o náhradné výživné sa skončí. Ak tak neurobí, ani sa v stanovenej lehote nevyjadrí, úrad rozhodne, či náhradné výživné vyplatí
štát nebude platiť vo všetkých prípadoch výživné v plnej výške. Zákonom stanovená horná hranica je totiž 1,2-násobok sumy životného minima na nezaopatrené dieťa, čo je v súčasnosti 2496 korún
o náhradné výživné bude možné požiadať aj vtedy, ak neplatič výživné platí, ale nie v plnej výške - štát zaplatí chýbajúcu sumu
náhradné výživné sa nevyplatí, ak žiadateľ poberá dávku v hmotnej núdzi alebo príspevok k dávke v hmotnej núdzi
ak povinná osoba nebude platiť výživné, lebo sa dostane do zlej finančnej situácie, môže jej Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny odpustiť penále. (sr)
