O hudobných hviezdach, festivaloch a podpore mesta s Michalom Kaščákom, riaditeľom festivalu Bažant Pohoda
Na začiatku roka ste spomínali, že ste mali veľké problémy zohnať na festival hlavných headlinerov. Prečo?
"Tento rok bol skutočne výnimočný, pretože všetky veľké európske festivaly mali problém zohnať kapely. Postihlo to napríklad Sziget, Planet Roxy a aj nás. Do poslednej chvíle sme nevedeli, kto nám potvrdí účasť a kto nie. Našťastie, v niektorých žánroch to tak nefunguje, ako napríklad vo worldmusic, pretože Cesariu Evoru, Värtinnä a Fanfare Ciocarlia sme mali potvrdených už koncom minulého roka. Tanečná scéna funguje tiež veľmi dobre, pretože všetci dídžeji sú vlastne kamaráti."
A hviezdy z hlavného prúdu?
"To bol hlavný problém. Oslovili sme niekoľko veľkých mien a čakali sme asi štyri mesiace, kto účasť potvrdí. Je to zaujímavé: sme schopní splniť všetky podmienky, ktoré si skupina zažiada - peniaze, techniku, jednoducho všetky veci okolo koncertu. Skupina naše podmienky prijme, ale ešte účasť nepotvrdí, pretože čaká na vyššie ponuky a rokovania naťahuje do poslednej chvíle. Je to niekedy o nervy."
Ešte stále funguje fakt, že Slovensko je malým trhom a neoplatí sa sem chodiť?
"To je jeden z ich najhlavnejších argumentov. Sú skupiny, ktoré vôbec neuvažujú o tom, že by k nám alebo do Čiech prišli hrať. Niektorým to dokonca neodporúčajú ich vydavatelia."
Dá sa to nejako zmeniť alebo sa s tým musíme zmieriť, že veľké mená budú našu krajinu stále obchádzať?
"Veci ako 'neprebádané exkluzívne miesta' na nich neplatia. Jediné, čo nám zostáva, sú zdvorilostné maily, ktorých intenzita sa stupňuje so šibeničnými termínmi tlačenia plagátov. To sa však týka len top-skupín. Veľké mená nás "stále neobchádzajú" len my ich privezieme na festival niekoľko."
Spolupracujete aj s festivalmi v okolitých štátoch?
"Úzko spolupracujeme hlavne s Planet Roxy, ktorý tento rok nebol, pretože nezohnali interpretov, ktorých chceli. So Szigetom zatiaľ aktívne nespolupracujeme, pretože ich termín je od nás priveľmi ďaleko. Ešte sme si vymieňali skupiny s festivalom vo Wiesene. Minulý rok tam aj u nás hrali britskí Kosheen."
Minulý rok ste tvrdili, že Pohoda sa, čo do podmienok, vyrovná slávnemu britskému festivalu Glastonbury. Opäť ste tam boli osobne, stále si to myslíte?
"Áno, ale nechcem, aby to vyzeralo neskromne. Len ide o to, že sme iná krajina ako Británia, ktorá má iné počty ľudí a iné kapely. Lenže stále tvrdím, že to čo je pre nich Keane, tak to pre nás je skupina Le Payaco. Čiže programy nebudú nikdy rovnaké, pretože ich hudobná scéna je úžasná, s veľkým zázemím a pre nich ide o domáce skupiny. Ale po technickej stránke sme porovnateľní s ktoroukoľvek akciou na svete. Minulý rok sme mali viac zahraničných návštev, napríklad z dánskeho festivalu Roskilde, pýtal som sa ich na veci, ktoré robíme zle, ale oni boli z festivalu nadšení. Dokonca sme mali inšpekciu z organizácie Safety Group, ktorá sa zaoberá bezpečnosťou a tá dopadla fantasticky."
Dávajú vám nejaký rating?
"Viacmenej áno. Ale nerobí sa to tak, že by vydávali oficiálne zoznamy. Sú však konferencie, kde sa o jednotlivých festivaloch hovorí. Nás vyzdvihli napríklad za internet, ale aj za sprístupňovanie aj iných umení, než je hudba."
Čo vás nadchlo ešte na Glastonbury?
"Veľmi sa mi páči, ako Briti pristupujú k festivalu - ako k oficiálnej kultúre. Všetky hlavné médiá o ňom informovali, vrátane správ o počasí. Súvisí to s tým, že táto kultúra má v Británii úplne iné postavenie. Tam sa nepozerá na zablatených fanúšikov, idúcich z festivalu ako vyvrheľov, ale ako na ľudí, ktorí boli na kultúrnej akcii, kde nehral symfonický orchester, ale napríklad Paul McCartney."
Paradoxne práve pre tento ročník organizátori Glastonbury angažovali klasických hudobníkov, ktorí odohrali jedno dejstvo z Wagnerovej opery. Aké to bolo?
"Perfektné. Aj ja som chcel operu. Malo to byť české Nagano. Dúfam, že na budúci rok sa mi to podarí. Na tomto ročníku festivalu však máme zastúpenú aj vážnu hudbu, v Aréne TB sa predstaví súbor Opera aperta ensemble, Komorný orchester mesta Trenčín a Situačná kapela."
Ako organizátori kultúrnej akcie sa tešíte rastúcej podpore zo strany trenčianskeho magistrátu, ktorá je na slovenské pomery progresívna a revolučná. Minulý rok ste dostali od mesta 500-tisíc korún, teraz ešte o 400-tisíc viac. Prečo sa mesto rozhodlo podporovať festival?
"Musím povedať, že mesto nás už podporovalo predtým. Stále sa tvárilo ako náš veľký spojenec, ale konkrétne výsledky to začalo prinášať až minulý rok."
Kde nastal zlom?
"Až keď sa ľudia, ktorí mali dovtedy z festivalu strach, lebo ho videli iba zvonku, prišli pozrieť a zistili, že je to dobré podujatie s úžasnou atmosférou a s kvalitnými interpretmi. Navyše si mesto zrátalo, čo mu to prináša, čiže ekonomické plusy a propagačný rozmer. Nevidím za tým len to, že mesto sa rozhodlo byť ku kultúre veľkorysé, čo zohralo iste veľkú úlohu. Ani samotní Trenčania už festival nevnímajú ako nejakého strašiaka - dokonca nám začali chodiť aj starší ľudia, čo predtým nebývalo."
Je pravda, že tento rok ste po prvýkrát dostali aj grant z ministerstva kultúry?
"Ešte to nemáme oficiálne potvrdené, ale vyzerá to tak. Je pravda, že som tvrdil, že vyžijeme bez štátnych peňazí, pretože som tvrdil, že štát nemá záujem podporovať takúto kultúru. Potom som si však povedal, že by ma mohol niekto obviniť z toho, že keď si nikdy nepodám žiadosť, tak nemôžem ani nič dostať. Tak som ju na poslednú chvíľu vyplnil, grant sme dostali a ja sa z toho teším. Každú podporu využívame len na skvalitnenie festivalu."
