Jeseň v Británii sa tradične nesie v znamení Booker Prize a širokej ponuky nových titulov, z ktorých mnohé sa uchádzajú o túto prestížnu cenu. Tento rok ju získal už druhýkrát Peter Carey – a to za román True History of the Kelly Gang (Skutočný príbeh Kellyho gangu), ktorého vydanie sprevádzali nadšené ovácie kritiky. Knihu všetci prijali bez výhrad, až sa objavili špekulácie, či sa náhodou o víťazovi nerozhodlo skôr, než mali porotcovia možnosť prečítať tituly, ktoré vyšli neskôr – napríklad nový Rushdieho román Fury (Zúrivosť).
Podobne dopadla aj Beryl Bainbridgeová, ktorej nové dielo According to Queeney (Ako to videla Queeney) vyšlo v septembri. Autorka sedemnástich románov a niekoľkých hier sa v ňom vracia tentoraz do 18. storočia. Podľa kritík je to skvelá kniha. To isté platí aj o McEwanovi.
„Je iróniou osudu, že Ian McEwan sa dočkal Booker Prize pred niekoľkými rokmi za román Amsterdam a pritom je to jeho vôbec najslabšia kniha, ktorá pôsobí ako úbohá imitácia Martina Amisa,“ napísali v Times. Možno to bolo vtedy za zásluhy – uvažujú ďalej Times – možno mala porota obavu, že autor je za zenitom a nič lepšie už nikdy nestvorí. Ak si to naozaj ešte niekto myslel – mýlil sa. Pochopí to vo chvíli, keď si prečíta posledný McEwanov román Atonement (Pokánie). „Ak bol Amsterdam najslabší McEwanov román, potom ten najnovší je určite najsilnejší,“ chváli ho Guardian
Komplikovaný príbeh hystérie, krivdy a vášnivej lásky je situovaný do čias druhej svetovej vojny. „Snažil som sa byť odvážny,“ hovorí McEwan pre Reuters. „A popri tradičných opisoch som sa snažil experimentovať s rôznymi literárnymi postupmi.“ Podarilo sa mu to a vznikol čítavý, ba priam strhujúci príbeh.
V prekvapujúcom finále potom autor odkrýva ďalšiu líniu – doterajšia rozprávačka vystupuje z tieňa a komentuje svoje predchádzajúce rozprávanie. Celkové vyznenie románu sa tým komplikuje a na povrch vystupujú otázky, ktoré sa dotýkajú samotnej podstaty písania a vlastne aj každého rozprávania. „Pokánie je vynikajúci, strhujúci román,“ tvrdí nielen The Guardian, ale aj Daily Telegraph.
Autor: PAUL MAJENDIE
