Katarína Gillerová. FOTO - ARCHÍV
Vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ koncom júna uzrela svetlo sveta románová prvotina Kataríny Gillerovej Láska si nevyberá. Vydavateľ sľubuje bestseler a autorku, v ktorej slovenské čitateľky nájdu viac ako rovnocennú náhradu Danielle Steelovej.
"Prirovnávajú ma k nej preto, lebo jej knihy sú väčšinou o láske a taký je aj môj román," hovorí pre SME autorka. Líniou komerčne úspešných románov sa vydala nevedomky. "Nikdy som nad tým nerozmýšľala. Ja som si vymyslela príbeh, ktorý som napísala tak, ako som ho precítila. Viem väčšmi precítiť ženu a dievča, preto píšem knihy so ženskou tematikou, v ktorých sa vyskytujú muži. Osobne častejšie čítam "slovenskú Steelovú" Táňu Vasilkovú-Keleovú. Ja vlastne už odmalička čítam všetko. Liezla som tým poriadne na nervy, lebo som čítala v autobuse, na návšteve, jednoducho, všade," smeje sa Katarína Gillerová.
Láska si nevyberá je jej prvý román, ale nie debut. S väčšími či menšími prestávkami píše celý život. Ako každý začínajúci autor aj ona prešla rôznymi literárnymi súťažami, ako stredoškoláčka posielala svoje básne a príbehy na pokračovanie do okresných novín.
Uživiť sa písaním kníh vyžaduje okrem talentu aj schopnosť vedieť sa predať a väčší záujem zo strany čitateľov. "Bála som sa toho, že keď budem musieť písať, prestane ma to baviť." Študovala preto ekonomické smery, učila na strednej škole a intenzívnejšie píše len vtedy, keď potrebuje relaxovať alebo odreagovať sa od práce.
"Román som začala písať, až keď som ho mala celý v hlave. Neviem to vysvetliť, ale keď som si sadla k počítaču, písala som ho akoby spamäti. Sú to príbehy z mojej mladosti, zážitky, ktoré som počula a zaktualizovala. Vystupujú v nich postavy zo skutočnosti, ale nemôžem vám povedať, o koho ide."
Láska si nevyberá je popretkávaná skvelou znalosťou stredoškolského prostredia. Povinné čítanie z nej však neurobila. "Vyšla až koncom uplynulého školského roka, takže ani neviem, či ju študenti videli. Okrem toho sa usilujem oddeliť svoju pedagogickú činnosť od spisovateľskej. Dúfam však, že si ju prečítajú, pretože je inšpirovaná životom."
Spisovateľka má rada šťastné konce a dopraje si ich aj vo vlastných knihách. "Písalo sa mi to veľmi krásne, lebo do hlavného mužského hrdinu som bola sama zaľúbená. Kým som nenapísala celý román, nikomu som nedovolila čítať nijaké pasáže. Predtým, ako som ju však zaniesla vydavateľovi, poprosila som svoju vtedy sedemnásťročnú neter, aby si prečítala zopár úvodných strán. Chcela som vedieť, či sa to mladým čitateľkám môže páčiť. Ona je dosť kritická a povedala, že je zvedavá, ako sa to skončí. Keď som knihu dopísala, bolo mi smutno a niečo mi chýbalo."
Nádejná spisovateľka Katarína Gillerová preto už v týchto dňoch pracuje na ďalšom rukopise. "Je o mladej žene, pretože stredoškolskú tému som vyčerpala. Bez kníh si neviem predstaviť svoj život. Keď nečítam, cítim sa o niečo ukrátená."
"Veľmi príjemne som bol prekvapený románom Kataríny Gillerovej, autorky, s ktorej menom som sa dosiaľ nestretol. Zaujala ma od začiatku do konca a myslím si, že pre čitateľov a najmä čitateľky bude vydanie knihy vítanou lahôdkou.
Pochopiteľne, mám k rukopisu viacero výhrad, najmä to, že až príliš z neho trčia veci vyrátané na efekt. Autorka vie, čo "zaberie", preto sa rozhodla popretkávať dej sériou rodinných tragédií, vie, kde si musia hrdinky poplakať - a tie si skutočne v takmer každej kapitole poplačú.
Je to prosto aj ten typ dievčenského románu, aké sa kedysi písali podľa osvedčených receptúr, no na druhej strane nejde o zmodernizované variácie literatúry známej kedysi z edície červenej knižnice."
JOZEF BŽOCH
