Robiť počasie je už celé roky doménou meteorológa PETRA JURČOVIČA. Niežeby vám na počkanie pribalil do kufra vhodnú klímu k rodinnej dovolenke. Len informuje o zmenách počasia a o ich príčinách - raz v televízii, inokedy v rozhlase alebo v novinách. Viete, že prvé "rosničky" na televíznych obrazovkách boli práve jeho produktom?

Pred desiatimi rokmi ste práve vy začali pripravovať do televízií prvé takzvané rosničky. Ako vám to napadlo?

"Strávil som ako meteorológ dvadsať rokov pred mikrofónom a viac ako desať rokov pred televíznou kamerou so známym ukazovadlom, magnetkami a pokrčenou mapou so somárskymi ušami - pamätáte si, aká to bola hrôza. Vedel som, že ak má byť počasie na obrazovke zaujímavé, musí sa robiť inak. Keď som v roku 1994 odišiel zo Slovenského hydrometeorologického ústavu, aby som pre to niečo urobil, v televízii povedali, že chcú pekné rosničky. Tak som si povedal, dobre, zabezpečím ich a pripravím. Rozhodil som siete, hlavne po vysokoškolských internátoch. Tak prišli na svet prvé rosničky."

Aké museli mať predpoklady?

"Dôležité bolo vedieť sa postaviť pred kameru, mať dobrú slovenčinu, vystupovanie, a hlavne, trochu sa v meteorológii vyznať. Hneď na začiatok som pre ne pripravil asi trojmesačný meteorologický kurz. Učil som ich, čo je studený a čo teplý front, tlaková výš a níž a podobne. Pred kameru sa mohli postaviť, až keď to ovládali. Vyrábal som s nimi reláciu na kľúč, a na jej výrobe som si dal veľmi záležať."

Dnes už rosničky nepripravujete. Ako sa vám páčia tie dnešné?

"Zvyknú ma všeličím prekvapiť. Občas ma nahnevá, keď vidím, že nevedia, o čom rozprávajú. Ak sa v problematike nevyznajú, potom im ľudia, ktorých chcú osloviť, nemusia rozumieť. Nestačí iba prevrátiť oči a odrecitovať čosi naspamäť."

Ako by mala vyzerať kvalitná televízna predpoveď?

"Dobré počasie na obrazovke, to sú okrem iného aj milióny investované do kvalitnej grafiky. To najlepšie v rámci európskych televízií ponúka podľa mňa v súčasnosti česká televízia. Žiaľ, sme od nej ešte ďaleko. Bol by som rád, keby u nás aspoň jedna televízia poskytovala fundovanú meteorologickú reláciu s odborníkom v obraze."

Počuť vás v rádiách, kde hovoríte veľa o pranostikách. Koľko toho majú spoločného s vaším odborom?

"Pranostiky patria do dejín meteorológie a venujem sa im dosť podrobne, hoci z odborného hľadiska to nemusí byť prijateľné. Snažím sa vysvetľovať pranostiky v historických súvislostiach, povedať napríklad, kto bol ten svätý, ku ktorému sa pranostika viaže, kedy vznikla, prečo a podobne. Táto cesta ma láka a cítim, že idem správnym smerom, poslucháči si to žiadajú. Rád svoje rozhlasové relácie aj takýmto spôsobom oživujem."

Môže byť pranostika pre meteorológa spoľahlivým zdrojom informácie?

"Pranostika je vzácnosť. Je to krásny dôkaz o tom, ako naši predkovia vedeli odpozorovať pravidelnosti, ktoré sa v počasí rokmi opakovali. Medardova kvapka, ľadoví muži, babie leto - to všetko si zapisovali do kalendárov. Keďže kedysi v nich boli len svätí, viazali sa pranostiky k nim. Samozrejme, nemuselo to byť na deň presne. Keď sa povedalo 'Na Jakuba hrom do duba', mohlo to byť plus mínus aj tri až štyri dni. Niektoré pranostiky sa k nám však dostali z iných krajín, a tie nemusia byť vôbec aktuálne. Napríklad pranostika 'Na Marka uhorky do jarka', čo je 25. apríla, sa hodí možno pre nížiny na západnom Slovensku, ale určite nie pre Oravu. Druhá vec je, že po stáročia dochádzalo k zmene podnebia a to, čo platilo v minulosti, už dnes nemusí."

Nakoľko presne dokážete predpovedať počasie?

"Sú situácie, keď sa dá určiť aj na hodinu presne. Napríklad, keď sa v lete nad horami tvoria hneď ráno vežičkovité oblaky, je mi jasné, že asi o druhej popoludní príde búrka. A ona príde často práve o druhej. Našli by sme aj iné príklady. Štatisticky môžeme povedať, že predpovede počasia na deň dopredu vychádzajú najčastejšie na 85 až 90 percent, na dva-tri dni dopredu na 60 až 70 percent."

Pre vyspelé západné médiá je počasie vďačnou témou, aj keď ju nesprostredkúvajú pekné moderátorky. Je ich práca kvalitnejšia alebo technika vyspelejšia?

"V sprostredkúvaní informácií o počasí sme za nimi. Čo sa týka techniky, nie sme na tom o nič horšie ako okolité európske štáty a v rámci strednej Európy využívame spoločný počítačový program. Kedysi sme boli v mnohých veciach aj vpredu - napríklad rádiolokačné a družicové stredisko na Malom Javorníku, ktoré sa budovalo v 70. rokoch, bolo svojho času európskou jednotkou. Myslím si však, že v súčasnosti si meteorológia na Slovensku pohoršila. A nie je to len môj názor."

V Amerike vraj nielen nepretržite informujú o zmenách počasia, ale aj radia, ako sa pripraviť, čo urobiť, keď sa blíži napríklad búrka či sneženie. Dalo by sa to aj u nás?

"Záleží od konkrétnej situácie, nedá sa pripraviť na všetko. Taký tropický cyklón, samozrejme, môžu sledovať odborníci celé dni či týždne - ako vzniká kdesi nad Atlantikom, ako sa približuje cez Kubu k Floride, ako sa správa, kam smeruje. Radary a družice fungujú s presnosťou na sekundy. No ani v Amerike nemôžete vopred očakávať tornádo, ktoré príde v priebehu piatich minút, vtedy stihnete akurát tak vbehnúť do úkrytu. Keďže klíma u nás je iná, vnútrozemská, takéto extrémy nehrozia. Aj keď, občas vznikajú nárazové extrémy, prudké búrky, lejaky či povodne."

Ako je to napríklad s povodňami?

"Prílivová vlna môže byť minútová či hodinová záležitosť, ťažko sa predpovedá. Na radare síce vidno, že mohutný búrkový oblak vzniká, že sú v ňom krúpy, a dá sa naň upozorniť. Druhý krok však chýba. Čo s tým, keď nie je možnosť ochrany?"

Možno stačí upozornenie - je iný pocit dozvedieť sa o negatívnom jave vopred, ako ostať nešťastný z toho, že nastal. Je u nás meteorológia v médiách problémom?

"Je. Momentálne síce vláda investuje peniaze do budovania meteorologického varovného systému, ale osobne si myslím, že nemenej dôležitý je dynamický a zohraný tím odborníkov, ktorí spracované výsledky meraní posúvajú do médií, ako aj mediálny tím, ktorý ich podáva ďalej. A nemalo by sa stávať, že niekto bez konzultácie s meteorológom prikáže vydať výstrahu na silnú búrku, krupobitie a orkán len preto, že sa to deje trebárs v Čechách. Veď to vôbec nemusí prísť k nám! Ako sa to stalo minulý týždeň."

Kto by mal podľa vás sprostredkúvať v médiách predpoveď počasia?

"Ten, čo má na to možnosť, schopnosti a potrebné informácie. Treba však rozlišovať predpoveď, ktorú povie hlásateľ v rádiu, moderátor na obrazovke, a tú, ktorú povie do médií priamo meteorológ - ten by mal vysvetliť, o čo sa vo svojej predpovedi oprel a klásť dôraz na veci, ktoré sám považuje za podstatné. Táto možnosť je pre meteorológa dôležitá. Pre poslucháča alebo diváka je zase dôležité, aby dostal pútavú, a nie suchú odbornú informáciu. Veta typu 'brázda nízkeho tlaku vzduchu zo západnej Európy sa bude presúvať nad baltskú oblasť' mu nič nehovorí."

Aký je váš meteorologický obzor?

"Pre mňa je pracovným obzorom celý svet. Cesty zo Slovenska na juh Afriky alebo trebárs do Austrálie už nie sú žiadnou zvláštnosťou a musím vedieť dať predpoveď aj pre tieto oblasti."

Predpovede občas vyznievajú v médiách trápne, robíme si z nich žarty, alebo sa rozčuľujeme, že nevychádzajú, kritizujeme rosničky. Čo hovorí predpoveď počasia vám?

"Nie je to len zábava, ale aj vážna robota. Niekto povedal, že dokonca sčasti aj umenie. Meteorológiu mám rád. Možno sa zdá byť nezáživné študovať a porovnávať meterologické mapy z celého sveta. Ja tam však nachádzam fantastické veci. Keby som nemusel spávať, sledujem vývoj počasia dvadsaťštyri hodín denne."