Smrť neobchádza ani slávnych a bohatých. Minulú nedeľu zomrel miliardár Laurence Rockefeller, predposledný syn mocného muža klanu Johna Rockefellera juniora a vnuk legendárneho magnáta Johna Davisona Rockefellera seniora. Laurence zomrel v tichosti v jednom zo svojich prepychových domov na newyorskom Manhattane. Dožil sa deväťdesiatich štyroch rokov. Potomkom zanechal majetok v odhadovanej výške jeden a pol miliardy dolárov, čo ho podľa najnovšieho rebríčka magazínu Forbes zaraďuje na 377. priečku medzi 587 miliardármi Ameriky a sveta. Laurence však nebol iba človekom zarábajúcim šmahom ruky milióny. Odišiel aj filantrop zachraňujúci prírodu, financujúci výskum rakoviny, staviteľ parkov, zakladateľ múzeí a Rockefellerovej univerzity. Filozof v biznise
Laurence bol do značnej miery čiernou ovcou rodiny. Od bratov sa odlišoval tým, že neštudoval ekonómiu a obchod.
"Schopnosť podnikať som predsa zdedil po otcovi a navyše - otec bol naším najlepším učiteľom. Každému synovi viedol osobne zošit príjmov a výdavkov a radil nám, že kapitál má rásť každý deň. Ja som však v podnikaní videl niečo viac. Intelektuálny rozmer. Preto som vyštudoval filozofiu."
Po skončení štúdia filozofie na Princetonskej univerzite študoval právo na Harvarde, po dvoch rokoch však odišiel. "Nikdy zo mňa nebude právnik, právo ma nezaujíma," ospravedlňoval sa.
Na rozdiel od ostatných členov rodiny prežíval s chladnou hlavou ich nepredstaviteľný finančný pád, keď sa v roku 1929 zrútila burza a Amerika sa ocitla v najťažšej hospodárskej kríze. Rockefellerovci prišli v priebehu minúty o polovicu majetku.
Laurence bol pionierom v podnikaní s rizikovým kapitálom, teda vo financovaní nových perspektívnych firiem. V čase najťažšej hospodárskej krízy prijal v pracovni vojnového hrdinu, kapitána Eddieho Rickenbackera. Bol to americký vojenský pilot, ktorý sa vyznamenal najmä na európskych bojiskách v časoch prvej svetovej vojny. Po vojne chcel založiť leteckú dopravnú spoločnosť. Bol slávny, chýbali mu však peniaze. Ktosi mu poradil, aby sa obrátil na Rockefellerovcov. Laurence ho prijal a nápad veľkoryso finančne podporil. Rickenbacker tak mohol založiť spoločnosť Eastern Airlines, ktorá úspešne lieta dodnes, a Laurence sa stal jej celoživotným akcionárom. Tú istú stratégiu zvolil Rockefeller aj pri štarte leteckej firmy McDonnell Aircraft. Finančne podporoval aj počítačové giganty Intel či Apple Computer.
Stačí, keď máme obchodné centrum
Štúdium filozofie poznačilo Laurencea Rockefellera na celý život. Práve s jeho menom sa spájajú začiatky rodinnej filantropie. Laurence si uvedomil, že aj keby denne míňal akékoľvek astronomické sumy, nebolo v jeho silách minúť ich počas svojho života. Nadchýnal sa modernými technológiami, ale postupne sa začal orientovať na ekológiu. Zbavoval sa pôdy, lesov, ktoré rodina zhromaždila za vyše sto rokov podnikania, a menil ich na parky a prírodné rezervácie. V New Yorku nechal premeniť západný breh rieky Hudson na známy Tallman Mountain State Park. Neželal si však, aby niesol jeho meno. "Stačí, že máme Rockefellerovo obchodné centrum," vysvetlil.
Príbeh klanu
Príbeh Rockefellerovcov je učebnicovým príkladom vtedajšieho podnikania. Zakladateľ dynastie, William Avery, zarobil prvé doláre ako podomový obchodník predávajúci falošnú medicínu a nekvalitnú kozmetiku pre ženy. Pri obchodovaní potreboval guráž a čoskoro zistil, že jeho výrečnosť sa znásobuje po niekoľkých pohárikoch whisky. Takže síce zarobil, ale stal sa alkoholikom. S manželkou Elize Davison splodil šesť detí. Vychovávala ich však najmä ona, manžel bol stále v teréne.
Skutočný zakladateľ rodinného klanu, jeho prvý syn John Davison, sa narodil v roku 1839. Obchodné gény zdedil po otcovi, no matka mu vštepovala úctu k baptistickej morálke a k ženám. John Davison celý život vychádzal z jednoduchej premisy - dobrými peniazmi sú iba tie, ktoré sú správne investované. Treba investovať aj najmenšiu sumu, peniaze netreba mať pri sebe.
Už ako dieťa začal John Davison podnikať. Za pár centov predával kamarátom farebné kamienky. Každý ich chcel mať, a tak ich John tajne a usilovne zbieral v neďalekom opustenom kameňolome. Za pár týždňov mal v pokladničke vlastný kapitál - rovných päťdesiat dolárov. Na tie časy obdivuhodnú sumu. Čo s nimi urobil? Požičal ich miestnemu farmárovi - na sedempercentný úrok. Výšku úroku stanovil sám. Farmár sa vraj vzpieral, tvrdil, že ide zdieranie, ale John Davison trval na svojom.
Čierne zlato
Ako šestnáťročný vedel veľmi presne, čo chce v živote robiť. Podnikať a iba podnikať. Zapísal sa na obchodnú školu v Clevelande a súčasne pracoval. Ročne dokázal zarobiť až šesťsto dolárov. Po čase sa mu však mzda málila, preto majiteľov firmy požiadal o dvestodolárové zvýšenie. Odmietli. Ale John Davison neupadol na duchu, naopak, vymyslel projekt. S priateľom založili firmu Clark and Rockefeller a obaja do nej vložili všetky úspory. Spočiatku sa im nedarilo, ale začiatok občianskej vojny v roku 1861 bol pre nich doslova darom z nebies. V okolí Clevelandu vypukla ropná horúčka. Rockefeller pochopil, že nejde iba o ťažbu ropy, ale aj o jej prevoz. Už o tri roky vlastnil rafinérsku spoločnosť a podpísal aj zmluvu so železnicami. Netrvalo dlho a do svojho zošita s výdajmi a ziskami si mohol zapísať magickú sumu čistého zisku - milión dolárov. V tej chvíli sa stal najbohatším Američanom.
Clevelandská masakra
To bol však len začiatok. Onedlho John Davison Rockefeller založil firmu Standard Oil Company. V roku 1872 poskupoval dvadsaťdva z dvadsiatich piatich ťažobných spoločností v Clevelande. Surové sknokautovanie konkurentov dostalo priliehavý názov - Clevelandská masakra. Rodil sa prvý trust, monopol. Rockefeller sa stal silným ako štát a štát musel zasiahnuť, ak nechcel dovoliť, aby ovládol takmer všetko. Najvyšší súd štátu Ohio vyhlásil, že Standard Oil Company je nelegálnym monopolom a majiteľ musel firmu podeliť na množstvo menších.
K slovu sa však postupne dostával syn John junior a ten dokázal malé firmy oživiť tak, že bohatstvo rodiny rástlo geometrickým radom.
V blízkosti politiky
Rockefellerovci sa stali neporaziteľným klanom. John junior však posunul latku ešte vyššie. Najviac nádejí vkladal do svojich šiestich detí. Viedol ich k podnikaniu nenásilne, dával im rady a prízvukoval, aby sa dostali do blízkosti politickej moci, alebo sa dali sami na politiku. V politike sa darilo najmä synovi Nelsonovi, ktorý to v polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia dotiahol z guvernéra štátu New York na viceprezidenta po boku Geralda Forda. Svoj najväčší sen - stať sa americkým prezidentom - sa mu však uskutočniť nepodarilo. Mladší syn Winthrop bol zasa guvernérom štátu Arkansas.
Do blízkosti moci, aj keď iba ako poradca piatich vlád, sa dostal aj Laurence Spelman Rockefeller. V politike je stále prítomný aj Laurenceov synovec Jay Rockefeller, senátor za Demokratickú stranu.
Samotár v Pocanticu
Laurence žil dlhé roky v ústraní vidieckeho sídla v Pocanticu. Jeho filozofiou sa stal pokojný život. O Rockefellerovcoch vyšlo asi dvesto knižiek, o Laurenceovi sa v nich dočítame najmenej. Nebol na očiach, netlačil sa do médií, zbožňoval súkromie, vychutnával si zbierku vzácnych obrazov a najmä sa nemohol odtrhnúť od milovaných filozofických diel.
Rozjímal o svete a občas vraj nechápal, prečo práve jemu osud dožičil toľko výhod. Po materiálnej stránke mal všetko, na čo si spomenul - bol majiteľom desiatok domov, sídiel, rančov, mal vlastné lietadlo, zbierku drahých automobilov, medzi ktorými sa vynímal najmä fialový Bentley. Zbožňoval rýchlosť vo vzduchu, na zemi i na vode. Ešte pred dvadsiatimi rokmi dokázal na morských vlnách doslova lietať nevídanou rýchlosťou na člne, ktorý si nechal postaviť podľa vlastnej konštrukcie.
Čoraz kritickejšie sa však vyjadroval k pohybom v americkej spoločnosti, k nepredstaviteľnému plytvaniu prírodnými zdrojmi. Považoval sa najmä za ekológa a práve on už v roku 1955 dal prvý impulz na vybudovanie vidieckych hotelov. Je vlastne zakladateľom ekoturistiky, aj keď si nikdy v tejto oblasti nerobil žiadne zásluhy.
"Názor, že máme nevyčerpateľné množstvo zdrojov a materiálov, že máme neobmedzenú moc ducha a že teda môžeme so všetkým plytvať, už dávno nie je pravdou. Ľudia sami zisťujú, že nájsť a viesť jednoduchý životný štýl poskytuje väčšie uspokojenie než bezbrehé naháňanie matérie."
[ [ [
Miliardár Laurence Spelman Rockefeller sa snažil žiť podľa nového receptu. Zanechal majetok poldruha miliardy dolárov. Rovnakú sumu však vydal v priebehu svojho života na ochranu prírody a na výskum rakoviny. Bol jedným z popredných aktivistov v rozvoji biotechnológií. Už v roku 1958 založil Americkú asociáciu ochrany prírody a zvolili ho za prezidenta ochranárskej organizácie Jackson Hole Preserve. Obyvatelia štátov Wyoming či Vermont, ale aj Panenských ostrovov mu môžu byť navždy vďační - celou svojou autoritou a finančnou silou sa postaral o rozvoj tamojších národných parkov. Komunikoval aj s ľuďmi, ktorí sa zaoberali výskumom mimozemského života.
Laurence bol aktívny do posledných chvíľ. Ešte pred troma mesiacmi sa nechal každé ráno odviezť do skromne zariadenej, drevom vyloženej pracovne v newyorskom Rockefellerovom centre a pracoval na novom projekte. Jeho nepriateľom sa stal čas. Odobral sa za manželkou Mary, ktorá umrela pred siedmimi rokmi. Majú štyri deti. Sága rodu Rockefellerovcov pokračuje.
MICHAL HAVRAN
