Ženeva/Brusel/Tokio/Teherán/Štokholm/Moskva/Atény 8. marca (TASR) - Ženy tvoria v globále približne 40 percent pracovných síl na svete, no len tri percentá z nich pracujú na najvyšších postoch. Len osem krajín na svete má za prezidenta ženu, uvádza sa v správe, ktorú dnes v Ženeve pri príležitosti Medzinárodného dňa žien (MDŽ) zverejnila Medzinárodná organizácia práce (ILO). Hoci percento zamestnaných žien sa vo svete postupne zvyšuje, väčšina z nich nemá šancu presadiť sa vo vyšších funkciách.
Vysoká komisárka OSN pre ľudské práva Mary Robinsonová uviedla, že názory na túto problematiku sa postupom času stále viac menia. Keď Robinsonovú v roku 1990 zvolili za írsku prezidentku, stala sa prvou ženou v histórii krajiny na tomto poste. V roku 1997 od nej túto "ženskú" prezidentskú štafetu prebrala Mary McAleeseová.
Ženy na celom svete sú v porovnaní s mužmi v nevýhode. Prejavuje sa to napr. v zamestnanosti žien, ktorá je oproti mužom aj v priemyselných krajinách ešte stále o tretinu nižšia. Na svete je len 14 percent poslankýň.
Námestník generálneho tajomníka Rady Európy (RE) Hans Christian Krüger dnes pri príležitosti MDŽ vyzval na vytvorenie skutočnej rovnosti medzi postavením mužov a žien v spoločnosti prenesením ducha protidiskriminačných zákonov do každodenného života.
Krüger konštatoval, že hoci sú práva žien obsiahnuté v európskych zákonoch, v reálnom živote v tejto oblasti treba ešte veľa doháňať. Predstaviteľ RE pri tejto príležitosti apeloval na vlády jednotlivých štátov, aby vyvíjali väčšie úsilie pri presadzovaní takýchto zákonov v každodennej praxi.
Hans Christian Krüger pripomenul, že množstvo žien sa v súčasnosti naďalej stáva obeťami obchodníkov s bielym mäsom či domáceho násilia. Na druhej strane, dodal, príslušníčky nežného pohlavia musia vo svojej kariére pracovať dvakrát toľko ako muži, aby boli ohodnotené na rovnakej úrovni.
Námestník generálneho tajomníka RE uviedol, že nerovnosť medzi postavením mužov a žien v spoločnosti sa odráža okrem iného aj na zložení jednotlivých vlád a ďalších politických orgánov, kde majú ženy iba nepatrné zastúpenie v porovnaní s mužmi.
Ženy na celom svete sú neustále vystavené násiliu. Až jedna z troch žien sa stáva obeťou domácej agresie, vyplýva zo správy, ktorú pri príležitosti MDŽ zverejnil Program OSN pre rozvoj (UNDP).
K pozitívnym faktom patrí skutočnosť, že v rozmedzí rokov 1992-98 sa v priemyselných krajinách zvýšila miera gramotnosti zo 72 na 80 percent. Postupne sa začína presadzovať aj princíp rovnakého finančného ohodnotenia za tú istú prácu a na svete je len málo štátov, ktoré negarantujú ženám právo voliť.
Žurnalistky z redakcie belgického denníka Le Soir pripravili svojim kolegom darček na MDŽ: prebrali na seba prípravu a zostavenie celého dnešného vydania. Bez mužskej pomoci sa však nezaobídu: v redakcii najrozšírenejšieho po francúzsky píšuceho denníka totiž na ženy pripadá len 22 percent osadenstva redakcie. Vedúce posty v Le Soir, ktorý vychádza s nákladom 125.000 exemplárov, zastáva iba 13 percent žien.
V Japonsku dnes jeden z provinčných parlamentov prvýkrát ako dôvod na absenciu na zasadaniach uznal "okrem iných úrazov" aj narodenie dieťaťa. Ako dnes informoval japonský rozhlas, parlament musel náležite zmeniť niektoré pravidlá: ak bola ešte včera reč o úrazoch, platí od dnes ako akceptovateľný dôvod na absenciu na schôdzach aj "choroba, pôrod a iné úrazy". Podnetom pre toto rozhodnutie sa stala iniciatíva istej tehotnej poslankyne, ktorá sa z dôvodu narodenia dieťaťa nezúčastní na májových zasadaniach.
Irán dnes schválil návrh zákona umožňujúci slobodným ženám študovať v zahraničí na základe udelenia štátnych štipendií. Tento zákon mal byť pôvodne schválený už minulý rok, ale na pôde parlamentu ho poslanci zablokovali z náboženských dôvodov. Pôvodný zákon, ktorý bol dielom stúpencov tvrdej línie islamu, zakazoval iránskym ženám študovať v zahraničí na základe udelenia štátneho štipendia z obavy pred tým, že by ich mohol "pokaziť" liberálny Západ. Podľa iránskeho občianskeho práva však musia o súhlas na vycestovanie do zahraničia požiadať vydaté ženy svojich manželov a slobodné dievčatá svojich otcov.
Každoročne 8. marca sa mnohé feministky s veľkou závisťou pozerajú na svoje škandinávske kolegyne - rovnoprávnosť medzi oboma pohlaviami sa tam v celosvetovom meradle dostala najďalej. Vo Švédsku sú napríklad zamestnané viac než tri štvrtiny žien. Až 11 z 20 švédskych ministerstiev vedie zástupkyňa nežného pohlavia, vrátane ministerky zahraničných vecí a podpredsedníčky vlády. V švédskom parlamente sú až 44 percentami zastúpené práve ženy. Fínsko má od minulého roku za prezidentku Tarju Halonenovú.
Dánsko, Nórsko, Švédsko, Fínsko a Island patrili k prvým štátom na svete, ktoré priznali ženám voličské právo. Všetky škandinávske štáty majú vo svojich ústavách zakotvený zákon o rovnoprávnosti medzi pohlaviami. V pracovnom živote majú Švédky, Dánky a Nórky k dispozícii také práva a sociálne programy, o ktorých môžu ostatné ženy na svete iba snívať: po narodení dieťaťa má matka právo zostať na materskej dovolenke najmenej jeden rok, pričom po celú dobu poberá 80 percent zo svojho platu.
Ruský prezident Vladimir Putin vyslovil v predvečer sviatku MDŽ želanie, aby sa na zodpovedné miesta v politike dostalo viac žien. "Bohužiaľ, vo vysokej politike človek stretne len veľmi málo žien," povedal prezident na recepcii v Kremli a dodal, že "si veľmi želá, aby sa táto situácia zmenila". Putin zároveň prisľúbil, že sa o jej zlepšenie osobne pričiní, pretože podľa jeho slov by boli ženské kvality mimoriadnym prínosom v politike, keďže sú schopné "obrúsiť hrany" a dospieť ku kompromisu.
Grécka socialistická vláda dnes, práve na MDŽ, predložila do parlamentu návrh zákona, podľa ktorého by ženy mali mať na kandidačných listinách vo voľbách do miestnych a regionálnych úradov najmenej 30-percentné zastúpenie.
Najbližšie miestne a regionálne voľby sa uskutočnia v roku 2002. V ostatných voľbách do samospráv v roku 1998 bolo do funkcií prefektov regiónov zvolených iba 3,7 percenta žien a na sto starostov pripadá štatisticky dokonca iba 1,5 ženy. Aj v miestnych a regionálnych zastupiteľstvách majú ženy iba približne sedempercentné zastúpenie. V gréckom jednokomorovom parlamente obsadili ženy 10,3 percenta kresiel.
Grécke političky už niekoľko rokov bojujú za zavedenie kvót žien na kandidačných listinách vo všetkých typoch volieb; túto požiadavku však až dodnes ignorovala väčšina významných politických strán.
