Mojim dcérkam ochorelo a umrelo morské prasiatko, ktoré mali veľmi rady. Synovi našich známych nedávno umrel poník. Deti boli veľmi nešťastné, takmer sa zdalo, že sa cítia vinné za smrť svojich zvierat. Ako postupovať v takejto situácii? Je dobré porozprávať sa o tom, alebo radšej obstarať dieťaťu iné zvieratko, aby mu pomohlo prekonať jeho žiaľ?
Viera Slonková, Dunajská Lužná
MIROSLAVA KUMANČÍKOVÁ, Centrum výchovnej a psychologickej prevencie, na Hrobákovej ulici v Bratislave:
"Neviem, či existuje univerzálna rada, ale žiaľ detí za zvieratkom určite netreba bagatelizovať. Predsa umrel tvor, ktorý im bol blízky. Treba nechať dieťa posmútiť a smútiť s ním. Je to vážna vec a treba jej venovať čas. Nie je nič neprirodzené, ak dieťa smúti týždeň alebo aj mesiac.
Či obstarať ďalšie zviera, to je už na dohode rodiny. Ale ak je dieťa zvyknuté starať sa o zvieratko, je dobré v tom pokračovať ďalej.
A kôň alebo pes, to je špecifické. Tam môže vzniknúť veľmi úzky vzťah a môže trvať veľmi dlho, kým dieťa prijme jeho smrť. Ale treba si uvedomiť, že smrť je súčasťou života a zvieratá žijú kratšie ako ľudia, takže je prirodzené, že sa stretneme s ich smrťou častejšie.
A nečudujme sa, keď dieťa reaguje prudko. K smútku patrí často aj hnev a jeho adresátmi sa stávajú práve tí ľudia, ktorí sú poruke. Hnev je jedna z reakcií na smútok a treba ho na niekoho preniesť, aby sa s ním dieťa netrápilo samo. Ak sa dá, je asi lepšie ponúknuť možnosť, aby sa o veci hovorilo. Ale citlivo - nie tlačiť dieťa do rozhovoru nasilu. V každom prípade však treba sňať vinu z dieťaťa. Aby pochopilo, že smrť sa udeje a my nemáme dosah na to, aby sme to zmenili."
