BRATISLAVA - Začiatkom mája vedenie Sociálnej poisťovne priznalo, že nemálo žiadostí o dôchodok poisťovňa nestíha vybaviť včas. Vedenie vtedy predpokladalo, že v júni to tak už nebude, mnohí sa však rozhodnutia, či sa im dôchodok priznáva, alebo nie, nedočkali dodnes.
"Na výmer dôchodku čakám už štyri mesiace," tvrdí Ján z Banskej Bystrice. Sú aj takí, ktorí na rozhodnutie čakali vyše pol roka - žiadosť si podali v januári a rozhodnutie im prišlo začiatkom júla.
Zákon poisťovni na rozhodnutie dáva 60 dní od začatia konania, "v mimoriadne zložitých prípadoch" 90 dní. Prečo sa lehotu nedarí vždy dodržať?
"Prax ukazuje, že žiadateľom často chýbajú kompletné doklady o lehotách zamestnania, o vymeriavacích základoch," hovorí Vladimíra Pôbišová z poisťovne. Tvrdí, že v súčasnosti poisťovňa koná o vyše 16-tisíc žiadostiach o dôchodky. "Len približne 10 % žiadostí možno vybaviť ihneď, bez potreby preukazovať ďalšie skutočnosti," hovorí.
Vedenie poisťovne v máji avizovalo, že prijme mimoriadne opatrenia, aby sa žiadosti vybavovali v zákonom stanovenej lehote. Pôbišová tvrdí, že v súčasnosti je na dovolenke oveľa menej zamestnancov poisťovne ako po iné roky. "Zamestnanci pracujú v predĺžených zmenách a v prípade potreby aj v sobotu."
Niektorým žiadateľom neskoré priznanie dôchodku značne skomplikovalo život. "Už minuli všetky svoje úspory a pomaly nemajú na chlieb," hovorí Ján z Banskej Bystrice.
Podľa Pôbišovej to "v odôvodnených prípadoch" možno riešiť vyplatením preddavku. Ak by občan v čase spísania žiadosti o dôchodok "avizoval svoju hmotnú núdzu", pobočka poisťovne mu vydá potvrdenie, že žiadosť podal. Potvrdenie priloží k žiadosti o dávku v hmotnej núdzi, ktorú treba žiadať na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny.
Riaditeľka úradu v Nitre Lýdia Leskovská povedala, že úrad na základe potvrdenia poisťovne dávku prizná "preddavkovou formou", a to až dovtedy, kým rozhodnutie o priznaní dôchodku nenadobudne právoplatnosť. "Z toho vyplýva, že občan nezostáva bez finančných prostriedkov ani v čase vybavovania žiadosti o dôchodok."
Od 1. júla platí nový zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú konaním úradníkov. Nevydanie rozhodnutia v zákonom stanovenej lehote je takzvaným nesprávnym úradným postupom. Občan, ktorému takto vznikla škoda, môže úrad, ktorý ju spôsobil, zažalovať. Ak sa zodpovednosť úradu preukáže, škodu musí nahradiť.
Poisťovňa si podľa Pôbišovej "s plnou vážnosťou" uvedomuje svoju zodpovednosť a "každú žiadosť je pripravená vyriešiť v zákonom stanovenej lehote". No, ako pripomína, sú prípady, keď 60-dňovú lehotu z objektívnych príčin nemožno dodržať.
